Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2007 (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Tibor Loran: L'udský kapitál u marginalizovaných Rómov z aspektu edukácie a potrieb znalostného trhu práce
Ľudský kapitál u marginalizovaných Rómov... 69 rodičia v pravidelných intervaloch nevaria, deti nepravidelne konzumujú jedlá (najčastejšie najlacnejšiu salámu, slaninu, klobásu, chlieb), čo u nich vyvoláva pocit hladu a smädu. O takejto skutočnosti vypovedal aj Ladislav Kaleja v slohovej práci „Môj život je nedobrý život" (Loran,1997, s.17), ktorý v roku 1997 bol žiakom VII. B. triedy na Základnej škole v obci Jarovnice. Časť z jeho slohovej práce, týkajúcej sa tejto problematiky, uvádzame doslovne bez štylistickej úpravy. „Moja mami a otec stále chudobní. Oni nemáli love a chodží do dediny do kojtajnerov pre jedló. I teraz som lační. Už aby mali sociálku. Bude dobré salámi a klobásky a možno aj kofoly. Potom bez peňéži. Kebi mami potom varila a ona nič“. Všetky vyššie uvedené reálie dvojnásobne negatívne ovplyvňujú ešte také primárne faktory, ako sú najmä: > sociálno-psychologická exklúzia, segregácia marginalizovaných rómskych rodín, > sociálno-ekonomická degradovanosť rodín a existenčného prostredia, > preferencia životnej stratégie intencionálne cielenej na prežitie zo dňa na deň, > rozvrátenosť rodín a krízové rodinné existenčné situácie, > nepriateľský postoj väčšinovej populácie žijúcej v obci v meste, v ktorých sa v extra vilánovej časti nachádza etnické geto, atcf. (bližšie špecifické charakteristické znaky marginalizovanej rómskej rodiny, tabuľka 18). Dlhodobé neeliminovanie vyššie uvedených nežiaducich faktorov a mnohých ďalších s nimi koherentnými, sú v skutočnosti už dnes nielen prekážkou pre žiaduci socio-kultúrny rozvoj a inklúziu týchto rodín do širšej slovenskej spoločnosti, ale spôsobujú aj psychické traumy deťom. Čo sa následne prejavuje v ich reálnom zdravotnom stave a sklonom ku konzumácii alkoholu, tabakových výrobkov a iných psychotropných drog, či k páchaniu rôznych druhov trestnej činnosti. Do takto existenčne žijúcich rodín prichádzajú novorodenci, ktorí už v rámci primárnej socializácie reťazovito automaticky preberajú od svojich rodičov a príbuzných všetky negatíva v plnom rozsahu (z pohľadu väčšinovej populácie) spojené s existenciou v kultúre biedy. V prípade exitusu ich rodičov tieto deti nemajú čo dediť. Iba z pokolenia na pokolenie prenášanú existečnú biedu, ktorej súčasťou sú však od narodenia až po svoju smrť. Predpokladáme, že s najväčšou pravdepodobnosťou sa v Slovenskej republike každoročne do takých rómskych rodín v osadách a getách na národnej úrovni narodí okolo 1 000 - 2 000 detí. Okrem toho túto realitu potvrdzuje aj vysoký počet rómskych rodín nachádzajúcich sa už v spoločenskej retardácii a sociálno-ekonomickej degradácii, čiže aj v explicitnej hmotnej núdzi (predpokladáme, že s najväčšou pravdepodobnosťou je ich viac ako 30 tisíc, čo môže predstavovať okolo 200 000 Rómov). Zároveň existuje vysoký počet rómskych žiakov, ktorým štát poskytuje finančné dotácie na stravu a školské pomôcky, pretože ich marginalizované rodiny nemajú možnosť im tieto potreby finančne saturovať.94 Je nepopierateľné, že ak by sme chceli v plnej miere komparovať rozdiely medzi marginalizovanou rómskou rodinou a nerómskou rodinou žijúcou v štandardných existenčných podmienkach, veľmi rýchlo zistíme, že je medzi nimi diametrálny rozdiel. Napríklad, v spoločenskom statuse, civilizačnej vyspelosti, existencii v prostredí, rodinou preferovaných životných stratégií, plnení základných funkcií rodiny, materiálnom 94 V roku 2007 Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR poskytlo zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky 496 700 mil. Sk (16 487 mil. Eur) na stravu, školské potreby a motivačný príspevok deťom nachádzajúcim sa v hmotnej núdzi. Z toho bola hradená strava 90 373 deťom , školské potreby 85 718 deťom a motivačný príspevok 39 159 deťom.
