Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2007 (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Tibor Loran: L'udský kapitál u marginalizovaných Rómov z aspektu edukácie a potrieb znalostného trhu práce
68 Tibor Loran osôb nachádzajúcich sa v hmotnej núdzi,92 chudobe a exklúzii. Nepochybne, explicitne dominantný status medzi takýmito rodinami majú rodiny existenčne žijúce v spoločensky retardovaných, etnicky segregovaných osadách a mestských getách, ktoré sa v kombinácii s chudobou spôsobilostí jej členov dostali až do existenčného stavu kultúrnej biedy (culture of poorness).93 Ontogenetické a socializačné procesy detí vyrastajúcich v marginalizovaných rómskych rodinách sú značne rozporuplné oproti deťom, ktoré vyrastajú v spoločensky úspešných etnických rodinách. Ich výraznú odlišnosť determinuje etnicko-rómsky kultúrny vzorec a v plnom rozsahu chudoba spôsobilostí rodičov a afinitného širšieho príbuzenstva. Napríklad, z našich doterajších empirických poznatkov vyplýva, že v súčasnosti s najväčšou pravdepodobnosťou až 95% marginalizovaných rodičov je analfabetných, poprípade pologramotných. Výrazná časť z nich ukončila povinnú školskú dochádzku v 5. - 6. ročníku špeciálnej základnej školy pre mentálne retardovaných (s najväčšou pravdepodobnosťou až 80% rodičov (bez ohľadu na vek) absolvovalo tento primárny a sekundárny typ vzdelávania. Dôkazom toho je, že rodičia sa pre vlastné potreby nevedia podpísať, nevedia súvisle prečítať písaný text s porozumením, čo sa nepochybne odráža aj na ich priamej participácii na výchove a vzdelávaní ich detí. V domácom prostredí (osade, chatrči) deťom nevytvárajú podmienky pre ich vstup do preprimárnej edukácie, či primárnej a sekundárnej na špeciálnych základných školách pre mentálne retardovaných, poprípade na základných školách pre neretardované deti. Nevedú deti k osvojovaniu kultúrnych návykov a sebaobslužným činnostiam (mnohé deti nepoznajú mydlo, zubnú kefku, uterák, neumývajú sa ráno ani večer, chodia špinavé, zavšivavené, zapáchajú, atď.). Často sa stáva, že marginalizovaní rodičia nevedia, kedy sa narodili ich deti a nemajú o tom ani potrebný úradný doklad - rodný list. Rodičia a ich deti vstávajú nepravidelne, pretože marginalizovaná rómska rodina nemá svoj vlastný režim dňa. Hodiny spravidla nepoznajú a ani ich nevlastnia. Deťom nekupujú hračky, knižky, ceruzky, či iné školské potreby. Oblečenie im zabezpečujú najčastejšie prostredníctvom charity, alebo vyberaním dedinských, častejšie mestských kontajnerov. Rodičia pravidelne deťom nevaria (obvykle ani nemajú na čom a ani v čom - nemajú hrnce, taniere, príbory ) a ak aj niečo uviaria, tak iba nezdravé jedlá z najlacnejších potravín druhej kategórie. Obvykle aj po záručnej lehote. Tým, že 92 Hmotná núdza - stav, keď finančný príjem konkrétneho jednotlivca, alebo fyzických osôb, ktoré spoločne s týmto jednotlivcom žijú v domácnosti a sú v súvislosti s jeho stavom aj posudzované (napríklad, manželka, deti, starí rodičia), nedosahuje stanovenú výšku životného minima. Taktiež, ak si tieto osoby nemôžu zabezpečiť príjem, alebo ho zvýšiť vlastným pričinením. V súčasnosti je životné minimum na jednu osobu vo výške 5 393 Sk (179 Eur) (podľa zákona NR SR č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení neskorších predpisov) a výška pomoci v hmotnej núdzi na jednu osobu vo výške 1 680 Sk (55,775 Eur) ( podľa zákona NR SR č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov), V roku 2007 bolo v systéme pomoci v hmotnej núdzi priemerne mesačne evidovaných „377 535“ (MPSV a R SR, 2008) občanov SR, čo predstavuje 7%-ný podiel na celkovom počte obyvateľov Slovenska. 93 Po roku 1989 sa v našich podmienkach veľmi rýchlo udomácnil koncept culture of poverty prezentovaný Oskarom Lewisom. Najmä v súvislosti s Rómami žijúcimi v osadách a getách. Z odborného hľadiska sme stotožnení s konceptom kultúry chudoby a aj s jej charakteristickými znakmi. No napriek tomu sme toho názoru, že vzhľadom na naše národné vnímanie a chápanie pojmu chudoba, tieto významovo jednoznačne nevyjadrujú reálnu životnú existenciu marginalizovaných Rómov z osád a giet. Ako vhodnejšie slovo za účelom výstižnejšieho vyjadrenia reálneho existenčného stavu takýchto Rómov sa nám zdá byť v našich národných podmienkach slovo bieda. Chápeme ho a používame vo významovom kontexte Lewisovho konceptu - culture of poverty.
