Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2007 (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Tibor Loran: L'udský kapitál u marginalizovaných Rómov z aspektu edukácie a potrieb znalostného trhu práce
Ľudský kapitál u marginalizovaných Rómov... 67 používaný komunikačný jazyk — maďarský, rómsky v príslušných regionálnych dialektoch, atď. Vzdelávacie inštitúcie, najmä materské školy, v ktorých prebieha preprimárna edukácia nultého stupňa (ISCED O)91 a základné školy, alebo špeciálne základné školy pre deti s mentálnym postihnutím, ak sa nachádzajú v blízkosti osád a giet, ktoré zabezpečujú primárne (ISCED 1, prvý stupeň ZŠ) a nižšie sekundárne vzdelávanie (ISCED 2, druhý stupeň ZŠ) v rámci plnenia legislatívne určenej povinnej školskej dochádzky detí. Postoje väčšinového obyvateľstva žijúceho v obciach, mestách, vyšších územných celkoch, regiónoch, štáte k marginalizovaným Rómom. Príležitosti reálne poskytované marginalizovaným Rómom. Prístup ku kvalitným službám, napríklad, edukačným, sociálnym, misijným, zdravotníckym, poradenským, bankovým, atď.______________________________________________________ Marginalizovaná rómska rodina a osada - determinanty kreovania potenciálu ľudského kapitálu Je samozrejmé, že vplyv štátu na prvotné kreovanie potenciálu a potenciálov ľudského kapitálu obyvateľstva sa uskutočňuje prostredníctvom takej špecifickej inštitúcie, akou je najmä rodina. V súčasnosti už existujúcej v najrôznejších formách. Rodina spolu so svojím existenčným prostredím sa, popri škole, stali najvplyvnejšími determinantmi podieľajúcim sa i na prvotnom kreovaní potenciálu ľudského kapitálu u marginalizovaných Rómov žijúcich vo vidieckych segregovaných osadách. Vzhľadom na spoločenský význam oboch týchto činiteľov a najmä z aspektu produkcie potenciálu ľudského kapitálu Rómov pre potreby trhu práce a koherenciu s témou tejto monografie, v ďalšej časti textu týmto dvom determinantom venujeme náležitú pozornosť. Vo všeobecnosti rodinu chápeme ako jednu z najvýznamnejších spoločenských inštitúcií, v ktorej ako primárnej sociálnej skupine prevažujú najmä biologické a osobné vzťahy. Má „svoje pravidlá a riadi sa platnými zákonmi spoločnosti" (Hotár, Paška, Perhács, 2000, s.391). V kontexte s témou tejto práce konštatujeme, že doterajší reálny život poukazuje na to, že nie všetky deti majú možnosť narodiť sa do rodiny, ktorá má zabezpečenú štandardnú životnú existenciu v spoločnosti. Do rodiny, ktorá by svojim deťom vytvárala podmienky na to, aby mohli nadobúdať taký individuálny potenciál, ktorý bolo možno po dovŕšení ich dospelosti ďalej kultivovať v prospech nielen nich samotných, ale aj celej spoločnosti. Individuálny potenciál marginalizovaného Róma kultivovať až do takej miery, ktorá im napomôže v priebehu celého ich života byť zamestnateľnými na trhu práce (čiže byť aktívnymi platcami daní z pracovného príjmu) a v mieste svojho bydliska sa občiansky angažovať v prospech rozvoja obce, či mesta. To, že aj na začiatku 21. storočia tretieho tisícročia v mnohých rodinách v slovenskej spoločnosti pretrváva deficit životného štandardu, potvrdzujú údaje o náraste 91 ISCED - International Standard Classification of Education. Ide o štandardnú klasifikáciu podľa jednotlivých stupňov vzdelávania, ktorú sme začali používať aj v Slovenskej republike. Podľa tejto klasifikácie vzdelávania sa postupuje vo všetkých členských krajinách Európskej únie a akceptujú ju aj medzinárodné inštitúcie ako napríklad OECD. Je základným komponentom aj pre vypracovanie štátneho vzdelávacieho programu pre jednotlivé základné a stredné školy.
