Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2007 (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Tibor Loran: L'udský kapitál u marginalizovaných Rómov z aspektu edukácie a potrieb znalostného trhu práce
52 Tibor Loran ročne podľa potrieb aktualizuje. Prostredníctvom nich vyhodnocuje stav vo vzdelávaní v členských, ale i nečlenských krajinách. 0 zistenom stave vydáva deskriptívno - analytické pohľady. Týkajú sa stavu vo vzdelávaní, najmä vo vzťahu k ekonomickej prosperite jednotlivých štátov a taktiež uplatnenia absolventov vzdelávania (ich potenciálu) na trhu práce v skúmaných krajinách. V roku 2007 OECD realizovala výskumné zisťovanie o reálnom stave vo vzdelávaní77 v 21 štátoch, vyznačujúcich sa vyšším i nižším civilizačným stupňom (napríklad, v Anglicku, Španielsku, Nemecku, Taliansku, Rusku, Švédsku, Dánsku, Fínsku, Grécku, Maďarsku, Kórei, Poľsku, Portugalsku, Turecku, Čechách, i na Slovensku). Pre potreby výskumného zisťovania OECD stanovila štyri miery a 27 indikátorov, prostredníctvom ktorých zisťovala reálny stav v skúmanej problematike. Zistenia prezentovala v publikácii Education at a Glance 2007 (450 s.). Stanovené indikátory majú verejnosti poskytnúť informácie o: > ľudskom kapitáli v jednotlivých krajinách, > ľudských a finančných zdrojoch investovaných do vzdelávania v rámci jednotlivých členských krajín OECD, > fungovaní a rozvíjaní vzdelávacích systémov v krajinách OECD, > návratnosti investícií do vzdelávania v krajinách OECD. Na základe exploratľvneho zisťovania reálneho stavu v príslušnom štáte a celom členskom spoločenstve OECD vypracováva analýzy, ktoré poukazujú najmä na: > Demografické faktory v krajinách a celej OECD, ktoré najvýraznejšie ovplyvňujú príliv kvalifikovaných ľudí na trh práce. > Trendy vo vzťahu medzi najvyšším dosiahnutým vzdelaním a samotnou aktivitou pracovnej sily. 77 Napríklad, v publikácii Education at a Glance 2007 (s. 69-405) sa uvádza, že „priemerné najvyššie dosiahnuté vzdelanie dospelej populácie v krajinách OECD zodpovedá štúdiu s dĺžkou 11,8 roka. Vyplýva to z trvania aktuálnych vzdelávacích programov. V18 krajinách, ktoré prevyšujú priemer krajín OECD, je priemerná doba štúdia v rozsahu 11,8 až 13,8 roka. V prípade zostávajúcich krajín je tento rozptyl väčší (viac ako štyri roky), od najkratšej doby 7,4 roka po 11, 8 roka. Podiel absolventov vyšších stredných škôl v populácii v typickom absolventskom veku v 17 krajinách OECD s porovnateľnými údajmi prekračuje hodnotu 70%. V Dánsku, Nemecku, Japonsku, Nórsku, Poľsku, Švajčiarsku sa počet absolventov vyšších stredných škôl rovná alebo prekračuje 90%. Výzvou je teraz zaručiť, aby zostávajúce štáty nezostávali pozadu, čo by mohlo spôsobiť riziko sociálnej izolácie. V rámci 17 krajín s porovnateľnými údajmi si v priemere 32% osôb v typickom absolventskom veku dokončuje vysokoškolské vzdelanie úrovne A, kam patria univerzity a iné inštitúcie ponúkajúce podobné kvalifikácie. Toto číslo sa pohybuje v rozsahu od menej ako 20% v Rakúsku, Českej republike, Nemecku, Švajčiarsku, Islande a v Poľsku. Pri meraní podľa najvyššieho dosiahnutého vzdelania došlo medzi dospelou populáciou k nárastu počtu odborných kvalifikácií na vysokoškolskej úrovni. V oblasti kvality výučby na základných školách, v porovnaní 9 krajín sa u štyroch (Grécko, Maďarsko, Island a Slovinsko) ukázal štatisticky významný nárast priemernej písomnej gramotnosti žiakov 4. ročníkov...V oblasti výhody vzdelania miera zamestnanosti vo väčšine krajín OECD rastie s najvyšším dosiahnutým vzdelaním. Až na veľmi málo výnimiek je miera zamestnanosti pre absolventov vysokých škôl značne vyššia, než pre absolventov vyšších stredných škôl. V oblasti vzdelanie, produktivita práce a ekonomika, nedávne analýzy ľudského kapitálu v rámci 14 ekonomík krajín OECD (založené na skóre v oblasti gramotnosti) ukazujú značne pozitívne účinky na ekonomický rast a zvyšovanie dostupného ľudského kapitálu, zvyšuje produktivitu práce a zároveň slúži ako hnací motor technologického pokroku. V oblasti prechodu od vzdelávania do produktívneho veku podiel osôb vo veku 20 až 24 rokov, ktoré neštudujú a sú bez vyššieho stredoškolského vzdelania je nižší než 10% iba v 8 z 27 krajín OECD. V11 krajinách táto potenciálne ohrozená skupina reprezentuje 10 až 18% vekovej skupiny a pre zvyšných 8 krajín spadá do tejto kategórie viac ako 20% tejto vekovej skupiny“.
