Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2007 (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)

Tibor Loran: L'udský kapitál u marginalizovaných Rómov z aspektu edukácie a potrieb znalostného trhu práce

32 Tibor Loran Predpokladáme, že tie deti z osád, ktoré nemajú štandardný prístup k edukačným služ­bám, majú aspoň možnosť cestovať do škôl nachádzajúcich sa v iných obciach. I keď to prakticky môže vyvolávať mnohé až neriešiteľné problémy s ich dochádzkou do školy aj niekoľko kilometrov vzdialenejších obcí. Tento problém znásobuje aj skutočnosť, že mnohí dnes už sociálno-ekonomicky degradovaní rodičia, reálne nemajú finančné pros­triedky pre deti na cestovné, stravné, školské potreby a oblečenie (najmä v zimnom obdo­bí). A tak sa často stáva, že deti vôbec nenavštevujú školu aj celé mesiace. S problematikou prvotného kreovania - produkcie (nadobúdanie, formovanie a rozvoj) potenciálu a potenciálov ľudského kapitálu marginalizovaných Rómov z osád a giet úzko súvisí aj skutočnosť, že u mnohých sa uskutočňuje prostredníctvom vzdelávania, najmä na špeciálnych základných školách pre deti s mentálnym postihnutím (predtým na oso­bitných školách). Odhaduje sa, že s najväčšou pravdepodobnosťou tento typ primárneho a sekundárneho vzdelávania absolvuje až 85% marginalizovanej rómskej populácie z cel­kového počtu reálneho žijúceho rómskeho obyvateľstva.31 Jeden z najvýznamnejších prak­tických špeciálnych pedagógov K. Fízel’ (2000, s. 92) v štúdii Profesijná orientácia róm­skych žiakov osobitnej školy uvádza, že „kým sa nerómske deti dostávajú do osobitných škôl pre skutočnú mentálnu retardáciu, rómske deti často pre obvyklú príčinu - nedosta­točne intelektuálne stimulujúce rodinné prostredie. Ich inteligencia býva inak štruktúro­vaná, nie je však defektná“. Podľa P. Šaška (2002, s. 669) „pri selekcii a zaraďovaní rómskych detí a mládeže do špeciálnych škôl je evidentne vysoká chybovosť už v prístu­pe k tomuto procesu, vo vlastnom procese a napokom vo výsledkoch a záveroch proce­su selekcie a zaraďovania. Preceňujú alebo podceňujú sa činitele formovania osobnosti - dedičnosti, prostredia a výchovy. Dieťa rómskeho rodiča, absolventa špeciálnej základ­nej školy, sa často považuje a priori za potenciálneho adepta špeciálnej základnej školy a pri rozhodovaní býva táto skutočnosť priťažujúcou, či rozhodujúcou. Ak má rómske dieťa v špeciálnej základnej škole aj súrodencov, je rozhodnutie o jeho zaradení do tejto školy jednoznačné. A tak sa vystriedajú v niektorých týchto školách v priebehu rokov celé gene­rácie rómskych rodín. Vzniká tak bludný kruh: počet Rómov v špeciálnych školách sa zvy­šuje a ich deti budú v budúcnosti nadhodnotením dedičnosti automaticky považované za potenciálnych žiakov špeciálnej školy pre mentálne retardované deti. Súvisí to aj s tým, že mnohí učitelia škôl už pri prvých pedagogických neúspechoch rezignujú a usilujú sa čo najrýchlejšie preradiť rómskeho žiaka do špeciálnej základnej školy pre mentálne retar­dované deti. Takéto preradenie je pre učiteľa a pre školu najjednoduchším prenosom zod­povednosti výchovy a vzdelávania rómskych detí na inú štátnu inštitúciu“. 31 Napríklad, niekoľko praktických príkladov: V obci Sady nad Torysou (okres Košice-okolie) sa nachádza osada Zdoba, v ktorej žije približne 431 dospelých Rómov. Z toho 429 Rómov absolvovalo povinnú škol­skú dochádzku na špeciálnej základnej škole pre deti s mentálnym postihnutím. V školskom roku 2006/2007 na špeciálnu základnú školu v Spišskej Novej Vsi chodilo celkom 132 detí, z toho bolo 110 rómskych. V obci Hrčeľ žije 820 obyvateľov, z toho v segregovanej osade 315 dospelých Rómov. Do školského roku 2006/2007 v tejto obci existovala iba špeciálna základná škola pre deti s mentálnym postihnutím, ktoré automaticky absolvovali všetci dospelí Rómovia. V uvedenom školskom roku ju navštevovalo 51 rómskych detí z osady z celkového počtu 71 detí. Špeciálnu základnú školu v obci Chminianske Jakubovany (okres Prešov) v školskom roku 2006/2007 navštevovalo celkom 322 žiakov a všetci boli rómskeho pôvodu z osady. V osade Vilčurňa v Spišskej Novej Vsi žije 799 dopselých Rómov, z toho 699 je absolventov špeciálnej základnej školy. Špeciálnu základnú školu v obci Sečovce v škol­skom roku 2006/2007 navštevovalo 180 rómskych detí žijúcich v osade Habeš.

Next

/
Thumbnails
Contents