Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2007 (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Tibor Loran: L'udský kapitál u marginalizovaných Rómov z aspektu edukácie a potrieb znalostného trhu práce
Ľudský kapitál u marginalizovaných Rómov... 33 Uviedli sme dva názory príslušných odborníkov na problematiku dlhodobo pretrvávajúcej, extrémne vysokej frekvencie marginalizovaných Rómov v špeciálnych základných školách pre mentálne retardovaných. Obidvaja ich prezentovali v odbornej literatúre, ktorá je bežne dostupná širokej verejnosti. Uvedomujeme si, že veľká časť špeciálnych pedagógov by vedela so zanietením rozprávať o svojich empíriách z pedagogickej práce s marginalizovanými Rómami žijúcimi v osadách a getách. Taktiež o „výhodách" pre tieto deti, ak absolvujú tento typ základnej školy. Naším úmyslom však nie je spochybňovať ťažkú pedagogickú prácu učiteľov na špeciálnych základných školách pre mentálne retardované deti. Skôr naopak. Úprimne ich doterajšiu prácu oceňujeme, pretože mnohí sú zodpovednými a vynikajúcimi odborníkmi a je za nimi vidieť veľký kus dobre vykonanej práce. No napriek tomu sa nemôžeme tejto dnes už celospoločenskej problematike vyhnúť, pretože úzko súvisí s témou tejto monografie. Je všeobecne známe, že v osadách a getách na území Slovenskej republiky existenčne žije s najväčšou pravdepodobnosťou vyše 320 000 marginalizovaných Rómov (bez ohľadu na vek), z ktorých okolo 85% buď absolvovalo, alebo v súčasnosti absolvuje, v rámci povinnej školskej dochádzky, vzdelávanie na špeciálnych základných školách pre mentálne retardovaných. A to aj napriek tomu, že mnohí, dnes už dospelí Rómovia, ale aj súčasní žiaci nemali a nemajú potrebné odporúčanie od príslušných odborníkov pre štúdium na tomto type základného vzdelávania. Tento problém zaujíma okrem nás aj mnohých príslušných odborníkov a medzinárodné relevantné inštitúcie (napríklad, OSN, Unicef, OBSN, atď.), ktoré už niekoľkokrát mediálne prezentovali svoje kritické názory a výhrady voči vysokému počtu mentálne zdravých marginalizovaných Rómov vzdelávaných na tomto type školy. Ak dáme nabok všetky zdôvodnenia pedagogických pracovníkov súvisiacich s benefitmi pre rómske deti, ktoré sa vzdelávajú do ukončenia svojej povinnej školskej dochádzky na špeciálnych školách a budeme brať do úvahy len potreby a záujmy slovenskej vedomostnej spoločnosti, tak potom s najväčšou pravdepodobnosťou je potrebné hľadať aj odpovede na otázky: Čo ďalej s tými absolventmi špeciálnych základných škôl pre mentálne retardovaných, ktorí ukončia povinnú školskú dochádzku? Aké benefity potom tieto rómske deti zo vzdelávania na špeciálnych základných školách majú, keď ich potenciál ľudského kapitálu je ďalších 30-60 rokov nevyužiteľný na trhu práce? A celé ďalšie roky majú byť pasívnymi poberateľmi dávok v hmotnej núdzi?! Hľadajme spoločne odpoveď na otázku: Je pre slovenskú spoločnosť efektívnejšie investovať viac finančných prostriedkov cez rôzne dávky v hmotnej núdzi ako do vzdelávania marginalizovaných Rómov? Zatiaľ ani sociálni andragógovia, či sociálni a misijní pracovníci nenašli odpovede na uvedené otázky a nevedia si s týmto veľkým celospoločenským problémom poradiť. A to z toho dôvodu, že na jednej strane je tu paradoxne veľký záujem zo strany Odboru národnostných škôl Ministerstva školstva SR udržať v existencii tento typ škôl pre marginalizovanú rómsku populáciu aj napriek tomu, že na druhej strane potreby slovenskej spoločnosti už nie sú determinované socialistickým industrializmom, ale ekonomikou založenou na vedomostiach a službách, ktoré absolventi špeciálnych základných škôl pre mentálne retardovaných neposkytujú. S neustále sa zvyšujúcim počtom marginalizovaných rómskych detí na štátnych špeciálnych základných školách pre deti s mentálnym postihnutím súvisí aj zvyšovanie počtu tohto typu škôl na národnej úrovni (tabuľka 11, graf 5). Kým v školskom roku 1990/1991 bolo v Slovenskej repbulike 111 špeciálnych základných škôl pre deti s mentálnym postihnutím, v školskom roku 2006/2007 ich bolo až 242. Najväčší nárast základných škôl tohto typu bol zaznamenaný v školskom roku 2006/2007, v ktorom ich počet vzrástol až o 75 oproti školskému roku 2005/2006.
