Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2007 (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Tibor Loran: L'udský kapitál u marginalizovaných Rómov z aspektu edukácie a potrieb znalostného trhu práce
Ľudský kapitál u marginalizovaných Rómov... 19 Ako vidieť, aj neoficiálne odhadované výšky počtu žijúcich Rómov na našom území sa od seba výrazne odlišujú. Najnižšiu hranicu odhadovaného počtu prezentujú I. Radičová, R. Rosinský (320 000), najvyššiu B. Vaňo (necelých 400 000) a T. Loran (480 000). Predpokladáme, že uvedení odborníci prezentujúci odhadované počty žijúcich Rómov pri stanovení ich hornej, či dolnej hranice vychádzali najmä: > z reálne poznajúceho stavu existencie Rómov žijúcich v osadách a getách, > z ich doterajšieho reprodukčného správania sa a v kontexte s tým i z celkového vývoja, čo považujeme za dostatočne nimi odôvodnené. Odhadované výšky počtov sú evidentne rozdielne, ale poukazujú na to, že približne 230 000 - 390 08027 slovenských Rómov sa nehlási k svojej národnostnej menšine a materinskému (rómskemu) jazyku. A to aj napriek tomu, že: • Životne existujú v etnicky segregovanom prostredí tak, ako aj ostatní, ktorí sa hlásia k svojej etnicite (osadách, getách, či iných exkludovaných osídleniach). • Ich interpersonálna komunikácia sa primárne uskutočňuje iba v rómskom jazyku. • V rámci svojich existenčných subminorľt sa identifikovali s ich sociálnymi normami (nimi samými vnímanými ako štandardnými normami, hodnotami, životnými stratégiami, cieľmi, atď.), ktoré v rámci internalizácie mnohí z nich v bežnom etnickom zoskupení, ale aj mimo neho aktívne dodržiavajú (napríklad, keď ide o stratégie prežitia zo dňa na deň). V kontexte s uvedeným sme toho názoru, že s najväčšou pravdepodobnosťou so sociálnymi normami rómskej národnostnej menšiny sa v skutočnosti ani nemohli stotožniť, pretože rómska minorita ako celok ich doteraz nestanovila, nedeklarovala a ani nepožiadala napríklad členov špecifických cieľových skupín o identifikovanie sa s nimi aj v bežnom etnickom živote. Sociálne normy, ktoré sú záväzné pre Rómov, existujú iba v rámci jednotlivých subminorít. Každá z nich má tradované, výrazne od seba sa odlišujúce sociálne normy (teda nie sú identické tak, ako predpokladá väčšia časť nerómskej populácie) a sú záväzné iba pre príslušníkov konkrétnej etnickej subminority (napríklad, olašská subminorita má výrazne tradované odlišné a zaužívané sociálne normy ako rumungro subminorita). Uvádzané údaje poukazujú tiež na to, že s najväčšou pravdepodobnosťou sa mnohí Rómovia etnicky hlásia k tým minoritám, s ktorými sú vnútorne stotožnení (napríklad, k slovenskej, maďarskej, českej, nemeckej) a v ich predstavách im aspoň navonok poskytujú pocit príslušnosti k minorite s vyšším spoločenským statusom. I keď sme toho názoru, že väčšia časť príslušníkov týchto jazykových menšín, taktiež ich s najväčšou pravdepodobnosťou vníma a hodnotí najmä na základe antropologických charakteristických znakov, či doterajších nimi deklarovaných životných stratégií, ktoré sú vlastné len im a statusu, ktorý reálne zastávajú na trhu práce. Vo vyššie uvedenom texte sme poukázali na to, že u marginalizovaných Rómov naďalej pretrváva individuálny a skupinový indiferentný prístup k vlastnej etnicite. Na jednej strane disponujeme oficiálnym údajom o počte žijúcich Rómov u nás (všetky inštitúcie exekutívy používajú iba tento indikátor), aleje všeobecne známe, že oficiál27 Ide o prepočty odhadovaných počtov žijúcich Rómov, ktoré prezentujú Radičová, Rosinský ako najnižší počet a to 320 tis. - 89 920 (údaj ŠÚ SR) = 230 000 osôb nehlásiacich sa k rómskej národnosti. V prípade druhého odhadovaného počtu, a to hornej hranice vo výške 480 tis. (prezentovaný T. Loranom) odpočítame počet osôb prihlásených k rómskej národnosti, a to je 390 080 Rómov, ktorí sa formálne nehlásia k svojej etnicite.
