Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2007 (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Tibor Loran: L'udský kapitál u marginalizovaných Rómov z aspektu edukácie a potrieb znalostného trhu práce
20 Tibor Loran ny údaj nie je reálny. Je v rozpore s výškou odhadovaného, či predpokladaného skutočného počtu. Realita je taká, že tu existuje nepomer medzi oficiálnymi a neoficiálnymi údajmi o počte žijúcich Rómov na Slovensku. Vzhľadom na to, že údaj o počte žijúcich Rómov uvádzaný Štatistickým úradom SR s najväčšou pravdepodobnosťou nezodpovedá reálnej výške ich počtu, pre potreby tejto práce budeme vychádzať z neoficiálnych indikátorov uvádzaných odborníkmi v tabuľke 5. A to preto, lebo údaje sa nám zdajú pre naše potreby najreálnejšie. O problematike individuálneho a skupinového etnického sebavnímania existuje niekoľko významných prác. Napríklad: od M. Webera (1925: Wirtschaft and Gesellschaft), H. Kubiaka (1980: Asymilacja spoleczna w plaszczyžnie štruktúry spolecznej), S. Ossowskeho (1966: Wiež spoleczna i dziedzictwo krwi), E. K. Francisciho (1976: Interethnic Relations. An Essay in Sociological Theory), H. Tajfela (1995: Sociálna psychológia menšín), Ľ. Somorovej (2004: Národnostné menšiny, vážny ľudsko-právny problém), T. Lorana (1997: Otázky výchovy a vzdelávania žiakov zo sociálne a zdravotne rizikových rómskych lokalít), R. Lužicu (2007: Sociálna práca s rómskym etnikom), V. Korima (2006: Historické kontexty identity Rómov na Slovensku), atď. Max Weber v súvislosti s etnickými minoritami označil za takúto sociálnu kohortu, „ktorú konštituuje predovšetkým viera v spoločný pôvod, ale nie je to skupina opierajúca sa o rodinné vzťahy“ (1925, s. 219). Ďalej M. Weber vo svojom definovaní zdôrazňuje, že táto viera plní v etnickej skupine úlohu sociálnej väzby bez ohľadu na to, či je v zhode s realitou, teda bez zreteľa na to, v akej miere pokrvná väzba medzi členmi skupiny skutočne existuje“ (s. 219). S. Ossowski (1996, s. 113) v súvislosti s M. Weberovou definíciou dodáva, že „v širších etnických skupinách, v ktorých príslušnosť ku skupine je v zásade určená narodením, a ich rozsah nedovoľuje určiť individuálne pokrvné vzťahy medzi členmi skupiny, obrady ustanovujúce umelé pokrvné zväzky sú nahradené etnickými mýtmi, ktoré sa stávajú súčasťou kultúrneho dedičstva skupiny. Členovia etnickej skupiny nepotrebujú inscenovať „druhotné narodeniny“, pretože veria, že prvé, tzv. skutočné narodeniny im zabezpečili pokrvnú väzbu so všetkými súkmeňovcami". H. Kubiak (1980, s.55-56) vníma etnické menšiny ako skupiny, ktoré sa v rámci rôznych migračných vín usadili v niektorom štáte. Preto ich považuje za „sociálne zoskupenie konštituované presvedčením o spoločnom pôvode (túto otázku slovenskí Rómovia nemajú zodpovedanú dodnes), ale zároveň aj špecifickým spôsobom príchodu na dané územie a cieľom príchodu. Toto zoskupenie má svoje vlastné kultúrne vzory a špecifické záujmy utvorené vďaka vplyvu kultúrneho dedičstva krajiny pôvodu a zároveň aj ako výsledok kontaktu s realitou (kultúrou, ekonomickým životom, sociálno-politickým systémom, náboženským systémom) cieľovej krajiny“. Ako vidieť z vyššie prezentovaných definícií, ani jedna obsahovo nevystihuje tú etnickú minoritu, ktorá by najvýstižnejšie vyjadrovala aj rómsku menšinu žijúcu viac ako 680 rokov na území nášho štátu. V súčasnosti slovenskú rómsku minoritu by sme už nemali vnímať ako novú, ktorá sa v rámci migračných záujmov usadila na našom území. V skutočnosti ide o starú menšinu, ktorá explicitne svojich členov nespája na základe minulej a súčasnej etnicity (na ich vlastnú škodu). V najväčšej miere ich spája iba biologický status k najbližšiemu príbuzenstvu žijúcemu priamo v osade, alebo v inom vzdialenejšom prostredí. Jednotlivé etnické subminoritné spoločenstvá, aj keď ich zjavne spájajú len príbuzenstvá, nemusí to vždy tak byť (nezriedka sa stáva, že sú k sebe nepriateľské, až útočné). Taktiež jednotlivé afinitné subminority v súčasnosti ešte nedisponujú takými potrebnými schopnosťami a spôsobilosťa
