Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2007 (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Tibor Loran: L'udský kapitál u marginalizovaných Rómov z aspektu edukácie a potrieb znalostného trhu práce
14 Tibor Loran Tab. 1 Primárne faktory determinujúce etnicko-indiferentné postoje marginalizovaných Rómov k svojej minorite ► Historický faktor - doterajší historický vývoj rómskej menšiny na našom území neumožňoval marginalizovanej rómskej populácii sa etnicko-národnostne emancipovať do takej podoby, ktorú by ona sama považovala za najvýhodnejšiu pre ňu. Všetky doterajšie národné stratégie či koncepcie, ktorých je objektom, nemala možnosť ovplyvňovať v ich prípravných, či realizačných procesoch. Následkom tejto nečinnosti je, že aj na začiatku 21. storočia riešime tie isté, alebo podobné problémy, ktoré sa pokúšala vyriešiť už Mária Terézia (od vzdelávania až po spoločenskú inklúziu). Tento faktor vnímame ako objektívny, ktorý sa podieľa na jej explicitných postojoch k vlastnej minorite. ► Lingvistický faktor lingvisticko-regionálno-lokálna rôznorodosť dialektov vo verbálnom používaní súčasnej podoby rómskeho jazyka, ako materinského marginalizovaných Rómov. Jeho podoba je nepochybne determinovaná doterajším historickým vývojom menšiny a jej reálnym potenciálom ľudského kapitálu. ► Osobnostný faktor väčšia časť marginalizovaných Rómov žijúcich v osadách a getách explicitne disponuje najnižšou hranicou individuálneho potenciálu, čo je viditeľné aj v samotnom potenciáli ľudského kapitálu tejto populácie (predpokladáme, že s najväčšou pravdepodobnosťou sa pohybuje na spodnej hranici oproti potenciálu dominantnej populácie, či iných etnických minorít). Táto realita nedovoľuje týmto Rómom nadobudnúť také schopnosti a spôsobilosti, ktoré by mohli využiť v prospech etnicko-národnostnej emancipácie. Zároveň si zabezpečiť saturáciu štandardných potrieb, ktoré by im umožnili využívať benefity z uplatnenia sa vo vedomostnej ekonomike. Tento faktor vnímame ako subjektívno-objektívny. A to preto, lebo sme toho názoru, že na nadobúdaní, formovaní a rozvoji žiaduceho potenciálu ľudského kapitálu by mala mať prvoradý záujem samotná rómska menšina. Všetky tri uvedené primárne faktory sú implicitné a difúzne. Výrazne ovplyvňujú etnicko-postojovú indiferentnosť väčšej časti marginalizovano-segregovanej rómskej populácie k vlastnej národnosti. A to aj napriek tomu, že spoločnosť im vytvorila politicko-legislatívne podmienky na to, aby v záujme vlastnej individuálnej, či minoritnej etnickej emancipácie aspoň deklaratľvno-štatisticky na tieto výzvy reagovali. Taktiež - ich indiferentnosť sa prejavuje napriek tomu, že na rozdiel od nerómskej populácie sú: > explicitne nositeľmi antropologických charakteristických znakov poukazujúcich na ich príslušnosť k rómskej minorite, > odkázaní na existenčne spoločné žitie v etnicky segregovaných vidieckych osadách a mestských getách, v ktorých každodenne na seba vzájomne pôsobia, komunikujú v jazyku, ktorý si ako prvotný osvojili (rómsky, v príslušnom regionálno-lokálnom dialekte) a riadia sa rodinnými tradíciami a zvykmi (reťazovito-generačne ich od dospelých preberajú deti a od nich ich deti), atď. Vplyv primárnych a mnohých ďalších faktorov sa u marginalizovaných Rómov explicitne prejavuje aj v ich individuálnom sebavnľmaní a sebahodnotení, čo následne ako svoje subjektívne postoje deklarujú i v národnom štatistickom zisťovaní obyvateľstva, domov a bytov.13 Vzhľadom na to, že doteraz v našich národných podmienkach u marginalizovaných Rómov nebol realizovaný výskum zameraný na skúmanie problematiky 13 Vykonáva ho Štatistický úrad Slovenskej republiky jeden raz za desať rokov.
