Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2007 (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Tibor Loran: L'udský kapitál u marginalizovaných Rómov z aspektu edukácie a potrieb znalostného trhu práce
Hudský kapitál u marginalizovaných Rómov... 15 týkajúcej sa pociťovanej osobnej etnickej identity14 (sociálnu vnímame ako jej súčasť) k paradigme minimálnej skupiny,15 takéto exploratívne zistenia aj pre potreby tejto práce pociťujeme ako deficit. Zatiaľ ako jediný relevantný indikátor doterajšieho indiferentného postoja u týchto osôb vidíme iba v ich počte, ktorý verejne deklaruje svoju príslušnosť k rómskej národnostnej menšine (tabuľka 2, graf 1) a zapísaní si rómskeho jazyka ako materinského v rámci sčítania obyvateľstva, domov a bytov v rokoch 1991 a 2001 (tabuľka 3).16 To vo vzťahu k neoficiálnym údajom o počte osôb rómskeho pôvodu žijúcich na našom území (tabuľka 4), ktoré vo svojich prácach publikovali príslušní odborníci ako napríklad demograf Boris Vaňo (2002: Demografické trendy rómskej populácie), sociálny andragóg Tibor Loran (1997: Otázky výchovy a vzdelávania žiakov zo sociálne a zdravotne rizikových rómskych lokalít), sociologička Iveta Radičová (2004: Atlas rómskych komunít na Slovensku 2004), či vysokoškolský edukátor Rastislav Rosinský (Čhavale Romale, alebo motivácia rómskych žiakov k učeniu). Tab. 2 Počet občanov prihlásených k rómskej národnosti v rokoch 1991 a 2001 Rok Počet 1991 75 802 2001 89 920 Zdroj: Štatistický úrad SR, 1991, s.2, 2001, s.7 Tabuľková úprava: autor práce Graf 1 Počet občanov SR prihlásených k rómskej národnosti v rokoch 1991 a 2001 95000 90000 1 85000 2 80000 *-* O p 75000 Q. 70000 65000 Rok 1991 2001 14 Etnická identita - vo všeobecnosti ňou chápeme stotožnenie sa marginalizovaného Róma, rómskej rodiny, či iných rómskych skupín, zoskupení s vlastnou minoritnou kultúrou a príslušnosťou k rómskej národnostnej menšine. Etnicita - „súbor vlastností, ktoré odlišujú jedinca z danej etnickej skupiny od jedincov z iných sociálnych skupín. Etnicita sa nedá merať, je súčasťou ľudskej identity“ (Uherek, Novák, 2002, s.100). 15 Napríklad, takýto výskum by sa dal v našich podmienkach realizovať v kontexte výskumu Henriho Tajfela. Ten v roku 1971 vo Veľkej Británii v rámci výskumu paradigmy minimálnej skupiny zisťoval, aká je minimálna a súčasne dostatočná podmienka na to, aby sa človek cítil členom nejakej skupiny a podľa toho aj konal. Exploratívnu vzorku tohto výskumu tvorili osoby patriace k rôznym menšinovým jazykovým kultúram. 16 Predpokladáme, že v uvedených rokoch sa k rómskej národnosti prihlásili iba osoby, ktoré v skutočnosti sú nositeľmi biologických etnicko-rómskych znakov.
