Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2007 (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Tibor Loran: L'udský kapitál u marginalizovaných Rómov z aspektu edukácie a potrieb znalostného trhu práce
Ľudský kapitál u marginalizovaných Rómov... 13 ritnú nejednotnosť môžeme vždy pozorovať, keď sa na našom území uskutočňujú spoločensky významné udalosti, ako sú napríklad voľby do Národnej rady Slovenskej republiky, alebo komunálne voľby v obciach a mestách,11 národné štatistické sčítanie obyvateľstva, domov a bytov, atď., v rámci ktorých majú možnosť verejne deklarovať aj svoju etnickú príslušnosť. A tu narážame na jeden dlhodobo pretrvávajúci, veľký vnútroetnický problém slovenskej rómskej minority, ktorý sa aj na začiatku 21. storočia zatiaľ ukazuje ako neriešiteľný. Podstatu jeho súčasnej neriešiteľnosti vidíme v pretrvávajúcom hlboko zakorenenom indiferentnom individuálnom a skupinovom prístupe väčšej časti marginalizovaných Rómov12 k vlastnej biologickej etnicite, rómstvu ako takému a národnosti. Ich indiferentný pretrvávajúci postoj, podľa nášho názoru, determinujú najmä také primárne faktory, ako sú doterajší historický vývoj menšiny, lingvistickú regionálno-lokálna rôznorodosť z celkového hľadiska a reálny potenciál ľudského kapitálu tejto rómskej populácie obyvateľstva (tabuľka 1). 11 Ani v jedných doterajších voľbách do NR SR, či v komunálnych voľbách v obciach a mestách sa Rómovia nedokázali zjednotiť na voľbe jednej rómskej politickej strany a kandidátov do príslušných inštitúcií. Taktiež je pravda, že osoby vystupujúce ako predsedovia rôznych rómskych politických strán sa doteraz nedokázali politicky zjednotiť. Skôr naopak. Tým, že ich status len v evidenčne zaregistrovaných rómskych politických stranách nezodpovedá obvyklému politicko-spoločenskému štandardu tak, ako v prípade iných politických strán, často pred akýmikoľvek voľbami môžeme pozorovať namiesto politického etnického zjednotenia sa iba nezhody a kontraproduktívne správanie jednotlivcov prezentujúcich sa najmä v médiách ako lídri rómskej menšiny. V tejto súvislosti ešte konštatujeme, že v kontexte s uvedeným sa natíska otázka, ktorou je: Vo voľbách do NR SR by mali Rómovia voliť svojich „súkmeňovcov" len na základe ich etnickej príslušnosti, alebo na základe ich občiansko-politických postojov a spôsobilostí pre výkon práce poslanca najvyššieho zákonodarného zboru? Predpokladáme, že s najväčšou pravdepodobnosťou mnohí voliči doteraz počas volieb postupovali v kontexte druhej myšlienky uvedenej vo vete. Možno aj preto doteraz v parlamentných voľbách neuspela žiadna z rómskych politických strán prezentujúcich sa ako politický zástupca rómskej menšiny. 12 Ešte výraznejšie sa tieto javy prejavujú u Rómov, ktorí vyrastali a socializovali sa mimo svojich etnicky biologických rodín a osadového, či getového prostredia (napríklad, v detských domovoch, náhradných rodinách, atď.). U týchto osôb je ich indiferentnosť kombinovaná aj s otvoreným odmietaním hlásenia sa k rómskej menšine. Z našej doterajšej odbornej praxe vyplýva, že mnohí Rómovia svoje postoje odôvodňujú tým, že prečo by sa mali hlásiť k etnickej menšine, ktorá je spoločnosťou negatívne vnímaná, kriminálna, atď. Sme toho názoru, že i keď sa na našom území doteraz nerealizovali žiadne empirické prieskumy zamerané na zisťovanie miery individuálno-etnického vnímania svojej príslušnosti k rómskej minorite u absolventov z detských domovov, z andragogicko-psychologického hľadiska ich doterajšie postoje považujeme za opodstatnené a pochopiteľné.
