Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2007 (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Tibor Loran: L'udský kapitál u marginalizovaných Rómov z aspektu edukácie a potrieb znalostného trhu práce
12 Tibor Lorari status národnostnej menšiny.S * * * * 10 V tomto uznesení sa uvádza, že „cieľom je uznať Rómov za národnosť a tak zabezpečiť ich politicko-právnu rovnosť“ (1991, s.2). Aj keď v reálnom živote k ich politicko-právnej rovnosti v administratívnej polohe v skutočnosti došlo, musíme však konštatovať, že ani doteraz túto možnosť nedokázali využiť tak, aby mohli z nej čerpať benefity prinajmenšom tak, ako iné spoločensky úspešné etnické minority. Najvýraznejšie ich individuálny indiferentný prístup a minoS otázkou praktického používania pojmov Róm, Rómka, rómska minorita, rómska populácia, atď. a najmä z politicko-exekutívneho uznania rómskej minority za národnostnú menšinu, súvisí aj reálny prístup niektorých doterajších vlád SR k celej tejto problematike. Napríklad, ak potvrdzujeme, že uznesením vlády SR č.153/1991 bol slovenskej rómskej minorite uznaný status národnostnej menšiny, tak potom v reálnych politicko-exekutívnych (vládnych) rozhodnutiach niektorých doterajších vládnych koalícií toto predmetné vládne uznesenie nebolo akceptované. Ako exemplárne príklady politicko-exekutívneho nevnímania rómskej minority ako národnostnej menšiny uvádzame uznesenie vlády SR č. 668/1995. Týmto uznesením vláda SR v roku 1995 zriadila pracovnú pozíciu, a to slnomocnenca vlády SR na riešenie problémov občanov, ktorí potrebujú osobitnú pomoc. Činnosť tohto splnomocnenca bola výrazne poznamenaná jeho praktickými empíriami nadobudnutými z praxe učiteľa špeciálnej základnej školy pre mentálne retardované deti. K Rómom sa pristupovalo ako k občanom, ktorí potrebujú osobitnú starostlivosť, ako napríklad bezdomovci, asociáli, mentálne retardovaní, atď. Národnostný princíp v praktických prístupoch bol výrazne ignorovaný tak, ako za bývalého socialistického režimu. Až v roku 1999 po prvýkrát v histórii samostatnej SR, vtedajšia vládna koalícia síce prijala Stratégiu na riešenie problémov už rómskej národnostnej menšiny, ale praktické prístupy k Rómom pretrvávali z obdobia predchádzajúcich vlád. Industriálne a často neodborné prístupy a rozhodnutia smerom k rómskej minorite sa explicitne najvýraznejšie prejavovali v období vlády SR (v rokoch 2002-2006), ktorej predsedal M. Dzurinda (SDKÚ). Jeho podpredseda vlády SR pre národnostné menšiny, ľudské práva a regionálny rozvoj P. Csáky (SMK) a vtedajšia splnomocnenkyňa vlády SR pre rómske komunity K. Orgovánová za výraznej pomoci niektorých mimovládnych organizácií, aj na základe neznalosti celej škály problematík a štruktúry rómskej menšiny i jej jednotlivých subminorít spôsobili, že vláda SR uznesením č. 1069/2002 zrušila funkciu splnomocnenca vlády SR pre riešenie problémov rómskej národnostnej menšiny a premenovala ju na splnomocnenkyňu vlády SR pre rómske komunity. V kontexte s týmto novým názvom predmetnej funckie (splnomocnenec vlády SR nie je členom vlády SR, navonok vystupuje iba ako poradný orgán vlády SR) boli opätovne vypracované nové stratégie a koncepcie smerom k Rómom, ktoré ich už nevnímali ako príslušníkov národnostnej menšiny, ale iba akési problémové osoby, ktoré vytvárajú komunity v určitom vymedzenom priestore. Pre doplnenie podčiarkujeme, že podľa P. Hartla (1997, s. 24) zo sociologického hľadiska pojem komunita vyjadruje „súhrn osôb, ktoré žijú v určitom vymedzenom priestore, v ktorom vykonávajú každodenné aktivity a obvykle tvoria autonómnu jednotku“. V kontexte s uvedeným ešte dodávame, že v tomto období sa najvýraznejšie rómska minorita degradovala, jej exklúzia a segregácia prehĺbila i zakonzervovala. V súčasnosti celý tento problém už vnímame ako ťažko riešiteľný, s ktorým bude pravdepodobne zápasiť každá vláda SR. 10 Slovenská legislatívna ani pre potreby implementácie Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín nedefinuje pojem národnostná menšina. Preto pre potreby tejto práce uvádzame definíciu tohto pojmu, ktorú v roku 1979 na pôde OSN prezentoval jej bývalý zvláštny spravodajca subkomisie OSN Francesco Capotorti. I keď pre naše potreby pojem národnostná menšina nedefinoval v takom znení, ako by sme potrebovali, predsa čiastočne vyjadruje to, že v jednotlivých štátoch ide vždy „o skupinu počtom podriadenú zvyšku populácie štátu, v nedominantnej pozícii, ktorej členovia sú štátnymi príslušníkmi,, majú etnické, náboženské alebo jazykové charakteristiky odlišné od tých, ktoré má zvyšok populácie a skupina prejavuje, aj keď len nepriamo, pocit spolupatričnosti smerovaný k zachovaniu jej kultúry, tradícií, náboženstva, alebo jazyka" (1991, s. 7). Pre účely nášho národného štatistického zisťovania obyvateľov, domov a bytov sa pod národnosťou rozumie príslušnosť určitej osoby k národu, národnostnej, alebo etnickej menšine. Čiže pre určenie národnosti nie je rozhodujúci materinský jazyk, ktorý si na našom území ako prvotný osvojil a ani reč, ktorú občan (v našom prípade marginalizovaný Róm) prevažne používa v rodinnom, pracovnom, či inom prostredí (napríklad, v rómskom jazyku, českom jazyku, rusínskom jazyku, maďarskom jazyku, atď.). V skutočnosti sú tu dôležité vlastné, subjektívne rozhodnutia Róma o svojej príslušnosti k národu, národnostnej, alebo etnickej menšine žijúcej na našom území.
