Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2006 (Somorja-Dunaszerdahely, 2007)
A tudásalapú gazdaság szükségletei és a társadalmilag kirekesztett romák oktatás paradigmái
72 Tibor Loran ekonomiky). Niet pochýb o tom, že prechod súčasnej ekonomiky na vedomostnú úzko súvisí aj s vývojom na trhu práce. Preto sa v nasledujúcej podkapitole zaoberáme procesným prechodom trhu práce od industriálneho k znalostnému, čo sa nepochybne odráža aj na aktuálnych požiadavkách zamestnávateľov (tejto téme venujeme pozornosť v kapitole 3). 2.3 Od industriálneho k znalostnému trhu práce Ústava platná v predtransformačnom období (do roku 1989) ukladala povinnosť každému občanovi pracovať, pokiaľ zo zdravotných či iných dôvodov nebol od tejto povinnosti oslobodený. Tým bola daná príležitosť a istota pre všetkých uplatniť sa na vtedajšom - industriálnom trhu práce, a to bez ohľadu na farbu pleti, príslušnosti k národnostnej menšine atď. Všetci mali prostredníctvom tohto ustanovenia zabezpečené sociálne istoty a štandardnú životnú úroveň, ktoré zodpovedali vtedajšiemu spoločenskému zriadeniu. Socialistický trh práce vo všeobecnosti nemal na pracovnú silu veľké požiadavky. Investovanie do rozvoja individuálneho potenciálu u zamestnancov sa dôsledne nevyžadovalo, čo viedlo aj k tomu, že mnohí pracovníci v tomto spoločenskom zriadení disponovali nízkou kvalifikáciou. Schopnosti ako jazyková či počítačová gramotnosť, asertľvnosť, schopnosť presadiť sa, samostatnosť, efektívna práca s informačnými zdrojmi, vysoká pracovná nasadenosť a odolnosť voči stresu či preukazovanie kľúčových kvalifikácií v dennodenných pracovných procesoch sa u väčšej časti zamestnancov či osôb hľadajúcich si uplatnenie na trhu práce nedominovali. Nezriedka sa stalo, že prijímanému zamestnancovi bola udelená výnimka zo vzdelania alebo predpísanej praxe, ak nešlo o zamestnanie, kde bolo dôsledne vyžadované preukazovanie vysokého stupňa dosiahnutého vzdelania a nadobudnutej kvalifikácie vyhovujúcej pre výkon pracovnej pozície. Na uchádzačov o prácu sa v personálnej oblasti kládol dôraz viac či menej len na dodržiavanie pracovnej disciplíny, schopnosť bezproblémovo sa zaradiť, pôsobiť iniciatívne v pracovných kolektívoch a prijať v nich status priemerného zamestnanca. Po roku 1989 v novom spoločenskom systéme došlo aj k právnej úprave príslušného paragrafu ústavy, ktorý všetkým ukladal povinnosť pracovať. Toto ustanovenie bolo nahradené Článkom 35 ods. (3) - právom na prácu pre všetkých občanov. V kontexte s týmto ústavným zákonom a národnou sociálnou politikou bolo v rámci Zákona o službách zamestnanosti, paragrafom 14 priznané všetkým i právo na prístup k zamestnaniu. Nové spoločenské podmienky, transformácie, štrukturálne reformy vo všetkých oblastiach, rýchly civilizačný rozvoj, vstup Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, globalizácia, svetovo-európske trendy, výzvy a nepochybne aj národné reakcie na ne výrazne ovplyvnili a naďalej ovplyvňujú aj vývoj na našom trhu práce, na aký veľká časť slovenského obyvateľstva nebola vôbec pripravená. Mareš (1998, s. 66) tieto transformácie pripisuje najmä rastúcemu liberalizmu, „deregulácii a integrácii vo svetovom meradle, čo sa týka trhu tovaru, finančných trhov a trhu práce. Napríklad, čo sa týka trhu práce to môžeme vidieť na snahách o vytvorenie jednotného trhu práce v rámci krajín Európskeho spoločenstva, s voľným pohybom pracovných síl medzi jednotlivými krajinami. Ide o súčasť zmien, ktoré bývajú označované ako pre
