Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2006 (Somorja-Dunaszerdahely, 2007)
A tudásalapú gazdaság szükségletei és a társadalmilag kirekesztett romák oktatás paradigmái
44 Tibor Loran Medzi kultúrne a sociálne bariéry môžeme zaradiť aj problematiku úspešnosti exkludovaných rómskych detí v primárnej sfére vzdelávania na štátnych školách a problematiku jej selektivity či integrácie smerom k predmetnej populácii, v rámci ktorej zohrávajú dôležitú úlohu i postoje budúcich či súčasných učiteľov. Niektorí domáci odborníci, ako napríklad Beáta Košová (2006), Rastislav Rosinský (2006), Tibor Loran (2006) a mnohí ďalší vo svojich prácach poukazujú na to, že súčasný školský systém nie je orientovaný na multikultúrne vzdelávanie, smerom k marginalizovaným a exkludovaným osobám a je viac selektívny ako integrujúci aj napriek deklaráciám o zabezpečovaní sociálnej rovnosti pre všetkých. Túto skutočnosť potvrdzuje aj Ministerstvo školstva SR v prílohe č. 3 Koncepcie integrovaného vzdelávania (číslo vládneho dokumentu: UV - 12038/2004), v ktorej sa konštatuje, „že štatistické údaje MŠ SR ukazujú, že každoročne je približne 15 000 rómskych žiakov neúspešných na základnom stupni vzdelávania. Väčšina týchto ľudí si ani v dospelosti nikdy nedokončí základné vzdelanie“ (Loran, 2006, s. 109). Košová (2006, s. 24 - 25) v Analýze možností vzdelávania rómskej minority z hľadiska charakteru školského systému uvádza nasledovné: „Roky sme tvrdili, že náš školský systém svojou uniformitou požiadaviek poskytuje žiakom rovnaké šance vo vzdelávaní. Skutočnosť je však úplne opačná. Jedno z najzávažnejších zistení výskumu PISA 2005 o slovenskej škole je vysoká závislosť výsledkov žiakov od ich sociálno-ekonomického zázemia, čo znamená, že slovenský školský systém napriek deklaráciám nezabezpečuje sociálnu rovnosť vo vzdelávaní“. Ďalej uvádza, že z „hľadiska regiónu je vplyv sociálno-ekonomického zázemia extrémne vysoký v Banskobystrickom kraji, kde je aj vysoký podiel rómskeho obyvateľstva, ktorému pomerne dlhé obdobie nebola vo vzdelávaní poskytovaná nijaká zvláštna kompenzačná podpora. Inak povedané, dvaja slovenskí žiaci z rôznych sociálno-ekonomických podmienok nemajú v tej istej škole zo vzdelávania rovnaký zisk, nedosiahnu približne podobné schopnosti, základná škola ich vstupné nerovnosti nie je schopná vyrovnať a ich výkonnostné rozdiely v učení pretrvávajú aj po dovŕšení 15. roku veku. To je pre Rómov osobitne ohrozujúce. V demokratických krajinách sú na vzdelávacie systémy kladené dve základné požiadavky: zvyšovanie kvality vzdelávania a jeho spravodlivá distribúcia všetkým podľa ich možností a schopností. Samotná spravodlivosť vo vzdelávaní alebo inak efektivita systému aj pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia sa stále viac považuje za nutnú podmienku kvality vzdelávania v krajine. Pre riešenie problematík vzdelávania Rómov je podstatné, či je vzdelávací systém:- integrovaný (jednotný), a teda dokáže za určitú dobu aspoň relatívne vyrovnať vstupné nerovnosti vo vedomostiach a schopnostiach žiakov a dať šance všetkým žiakom na dobré vzdelávacie výsledky a profesijné uplatnenie, alebo je- selektívny, a teda pôvodné nerovnosti žiakov na výstupe ešte prehlbuje prostredníctvom vonkajšej diferenciácie do rôznych vzdelávacích prúdov alebo aj prostredníctvom uniformných požiadaviek bez individuality vzdelávacieho procesu“.
