Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2006 (Somorja-Dunaszerdahely, 2007)
A tudásalapú gazdaság szükségletei és a társadalmilag kirekesztett romák oktatás paradigmái
Potreby vedomostnej ekonomiky 45 Tab. 16 Rasistické postoje učiteľov ZŠ - Index rasizmu Index rasizmu VSTUP N % 1 najpriaznivejšie hodnotenie 0 0,0 2 0 0,0 3 6 22,2 4 19 70,4 5 najnepriaznivejšie hodnotenie 2 7,4 N - počet respondentov, ktorí dosiahli nasledovný index rasizmu, [% - percentuálny priemer] Zdroj: Petrasová, 2004 Ako sme už predtým uviedli, vzťah exkludovaných Rómov k vzdelávaniu výrazne ovplyvňujú aj postoje učiteľov k nim. V roku 2004 A. Petrasová z Katedry elementárnych reálií Pedagogickej fakulty Prešovskej univerzity vykonala prieskum rasistických postojov u 27 učiteľov základných škôl voči Rómom, ktorí vyučujú v nultých a 1. -4. ročníku v Prešovskom a Košickom kraji. Postoje respondentov spracovala v indexe rasizmu, kde index znamenal tú najfrekventovanejšiu hodnotu medzi položkami s piatimi stupňami. Čím vyššie ohodnotenie (stupeň 5), tým väčšie predsudky a čím nižšie ohodnotenie (stupeň 1), tým menej predsudkov. Z indikátorov, ktoré uvádzame v tabuľke 16 si môžeme všimnúť, že ani jeden z respondentov - učiteľov nedosiahol pri meraniach priaznivý index (1 a 2), čo je informácia prinajmenšom na zamyslenie. Vylúčenie z primeraného štandardu bývania Najväčším problémom v naplnení si práva exkludovanými Rómami na štandardné bývanie zostáva ich žitie v priestorovo izolovaných a segregovaných osadách. Tieto sú známe aj tým, že existujú nielen v zdevastovanom prostredí bez infraštruktúry zodpovedajúcej civilizačným kritériám, ale nachádzajú sa aj v častiach území Slovenskej republiky všeobecne označovaných ako hladové doliny. Jedným zo základných pretrvávajúcich teoretických nedostatkov je, že dodnes neexistuje jednotná definícia pojmu rómska osada, ktorá by obsahovala kritérium exaktnosti. Doteraz sme sa v odbornej literatúre stretli iba s dvoma vysvetleniami pojmu rómska osada, ktorých autormi sú T. Loran a E. Davidová. T. Loran predmetný pojem vymedzil v takom chápaní, „že ide o zoskupenie chatrčí - domkov (primitívne obydlie bez inžinierskych sietí) nachádzajúcich sa v jednom priestore, obvykle v extravilánovej časti obce, ktoré nevytvára samostatný urbanistický celok“ (1998, s. 314). E. Davidová definovala osadu ako „každé zoskupenie domkov, v ktorých býva pohromade aspoň niekoľko rómskych rodín, obvykle izolovaných od života ostatného obyvateľstva v obci“ (1995, s. 67). Uvedomujeme si, že obidve definície pojmu rómska osada neobsahujú požadované kritérium exaktnosti za účelom zovšeobecnenia a zjednotenia sa v chápaní podstaty tohto problému. Napriek tomu oceňujeme, že aspoň pre účely všeobecných prehľadov boli zaznamenané snahy o vysvetlenie v chápaní predmetného pojmu. Podľa Mušinku (2002, s. 646) z urbanistického hľadiska možno rozlišovať niekoľko základných sídelných typov osád.- Rozptýlená osada - bola najelementárnejším a časovo najarchaickejším typom. Nevytvárala samostatný urbanistický celok. Jednotlivé obydlia boli od seba
