Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2006 (Somorja-Dunaszerdahely, 2007)
A tudásalapú gazdaság szükségletei és a társadalmilag kirekesztett romák oktatás paradigmái
20 Tibor Loran Vzdelávanie dospelých exkludovaných Rómov z osád a get sa v súčasnosti uskutočňuje iba v rámci ďalšieho vzdelávania, najmä prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu, operačného programu Ľudské zdroje. V našich podmienkach tento fond spravuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a Ministerstvo školstva Slovenskej republiky. Obidve ministerstvá tak konajú na základe štatútu pôsobnosti ústredného orgánu štátnej správy. V rámci ďalšieho vzdelávania Rómov pre potreby trhu práce, v súčasnej praxi na realizáciu takýchto projektov žiadajú finančné prostriedky od Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Ministerstva školstva SR najviac inštitúcie štátnej správy a neziskové mimovládne organizácie. Môžeme teda povedať, že ďalšie vzdelávanie našej cieľovej skupiny pre trh práce sa v súčasnosti uskutočňuje prostredníctvom dvoch sektorov, a to: Štátneho, ktorý je najviac zastúpený Úradom vlády Slovenskej republiky- vo všeobecnosti projekty zamerané na riešenie záležitostí rómskych komunít, Ministerstvom školstva Slovenskej republiky - projekty zamerané na edukáciu Rómov a Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (zriaďovateľom je Ministerstvo práce, sociálných vecí a rodiny SR) - národné projekty zamerané na podporu zamestnávania nezamestnaných s dôrazom na dlhodobo nezamestnaných a znevýhodnené skupiny na trhu práce. K národným projektom realizovaným Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky ešte poznamenávame, že účasť aj exkludovaných Rómov v nich je iba vtedy možná, ak sú príslušnými územnými úradmi práce evidovaní v zoznamoch uchádzačov o zamestnanie aspoň štyri mesiace. Pritom je všeobecne známe, že práve väčšia časť exkludovaných Rómov nie je evidovaná v registroch územných úradov práce z dôvodu nespĺňania zákonne stanovených podmienok. Preto sa v praxi nezriedka stáva, že v dobre mienených projektoch je účasť exkludovaných Rómov veľmi nízka, miestami až nulová. Z toho teda vyplýva, že stav nedostatočnej kvalifikácie a prípadne existujúceho nepotrebného vzdelania naďalej u mnohých exkludovaných Rómov pretrváva, čo spôsobuje ich dlhodobú odkázanosť (aj viac ako 15 rokov) na sociálnu exekutívu. Možno teda konštatovať, že v skutočnosti z týchto projektov nemajú exkludovanľ Rómovia úžitok, hoci by im ich účasť v nich veľmi prospela v záujme uplatnenia sa na trhu práce. Na národnej úrovni, za účelom vyššie uvedeného, chýbajú také edukačné projekty, ktoré by boli zamerané na rozvoj individuálneho potenciálu exkludovaných Rómov, ktorí sa nachádzajú mimo evidencie územných úradov práce. Práve prostredníctvom nich by si mohli uplatniť aj právo prístupu k ďalšiemu vzdelávaniu dospelých. Vzhľadom na to, že v čase koncipovania tejto práce na internetových stránkach Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a ani v inej podobe neboli verejne dostupné najnovšie informácie o ďalšom vzdelávaní exkludovaných dospelých Rómov pre trh práce, uvedieme aspoň niekoľko projektov zameraných na ich edukačnú prípravu z obdobia rokov 1993 až 2001. Tieto projekty realizoval ešte bývalý Národný úrad práce Slovenskej republiky. Černáková (2002, s. 590 - 596) v štúdii Opatrenia Národného úradu práce vo vzťahu k nezamestnanosti Rómov analyzuje aktivity uvedeného úradu smerom k rómskej populácii. Tie najzaujímavejšie údaje z uvedeného obdobia uvádzame vo vlastnej štylistickej úprave.
