Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2006 (Somorja-Dunaszerdahely, 2007)
A tudásalapú gazdaság szükségletei és a társadalmilag kirekesztett romák oktatás paradigmái
Potreby vedomostnej ekonomiky 21- Od roku 1993 do roku 2000 v rámci Národného úradu práce SR bolo realizovaných 61 rekvalifikačných kurzov pre dlhodobo nezamestnaných Rómov. Tieto kurzy absolvovalo spolu 643 Rómov. Najfrekventovanejšími témami kurzov boli ľudové remeslá, pomocný kuchár, kosič trávy a tiež s názvom Zakladám svoj podnik. Najväčší počet týchto kurzov sa uskutočnil v Prešovskom a Košickom kraji, v ktorých žije aj najväčší počet exkludovaných Rómov. Vzdelanostná úroveň absolventov kurzov bola na úrovni nedokončeného základného vzdelania a bez vzdelania.- V uvedenom období sa 527 Rómov zúčastnilo motivačno-poradenských kurzov organizovaných územnými úradmi práce. Takýchto kurzov sa uskutočnilo 37 a opätovne ich bolo realizovaných najviac v Prešovskom a Košickom kraji. Rómski účastníci aj v týchto kurzoch prezentovali, že dosiahli základné, alebo žiadne vzdelanie.- „V roku 2001 bolo realizovaných 209 projektov a programov, ktoré absolvovalo 694 rómskych absolventov. Celkové finančné náklady na tieto projekty a programy boli vo výške 8 060 356 Sk. Medzi najfrekventovanejšie druhy programov patrili motivačné programy, rozvoj zručností, stavebný pomocník. Najväčšie množstvo programov sa uskutočnilo v Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom kraji“(Černáková, 2002, s. 591). Mimovládneho, ktorý je najviac zastúpený rôznymi organizáciami pôsobiacimi v treťom sektore. Tieto buď na národnej, alebo regionálnej (v rámci teritória vyšších územných celkov) a lokálnej úrovni realizujú edukačné podujatia smerom k exkludovaným Rómom. Ak vychádzame z vyššie uvedeného, musíme konštatovať, že problematika vzdelávania dospelých exkludovaných Rómov je v súčasnosti veľmi zložitá vzhľadom na uvádzané deskripcie. V súvislosti s tým ešte konštatujeme, že mnohé doteraz realizované vzdelávacie projekty smerom k dospelým Rómom z osád a get v ich praktickej realizácii nezohľadňovali skutočné edukačné potreby. Potvrdzujú to aj indikátory a správy uvádzané v predchádzajúcej, ale i v ďalších častiach práce. V súvislosti s novými trendmi na trhu práce, výzvami a edukačnými požiadavkami smerom k vzdelávaniu dospelých si uvedomujeme, že exkludovaní Rómovia nedokážu bez spoločenskej pomoci, aj pomoci nás andragógov na tieto žiaduco reagovať. Preto ako jedno z východísk pre ich vstup na trh práce vidíme v tom, že realizátori projektov ich ďalšieho vzdelávania začnú vnímať tieto svoje aktivity najmä ako poskytnutie druhej šance tejto cieľovej skupine v kontexte s potrebami trhu práce. Z toho teda vyplýva, že vzdelávacie aktivity - podujatia by mali byť orientované najmä na edukačné dimenzie projektovania osobnosti dospelého človeka. V našom prípade dospelého exkludovaného Róma. Napríklad, podľa Perhácsa (2005, s. 69) ide o tieto edukačné dimenzie projektovania osobnosti dospelého: 1. „príprava človeka na rozvoj vlastnej osobnosti, vrátane osobných predpokladov, 2. príprava človeka na zvládnutie profesnej existencie (uvedomenie si permanentného a celoživotného vzdelávania), 3. príprava človeka na spoločensky vhodné a významné správanie“.
