Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2006 (Somorja-Dunaszerdahely, 2007)
A tudásalapú gazdaság szükségletei és a társadalmilag kirekesztett romák oktatás paradigmái
Potreby vedomostnej ekonomiky 19 Predpokladáme, že uvedené zovšeobecnenia o vychovávateľnosti a vychovateľnosti, vzdelávateľnosti a vzdelateľnosti platia aj na schopnosti u dospelých exkludovaných Rómov - učiť sa v školskom či mimoškolskom systéme vzdelávania. Podľa nášho názoru tento predpoklad potvrdzuje aj Perhács (2005, s. 67 - 68), ktorý vyššie uvedené zovšeobecnenia, platiace aj smerom k schopnosti učiť sa, formuloval takto:- „Dospelý človek je schopný učiť sa, zmeniť svoje osobnostné črty, osobnostné vlastnosti a svoje správanie, ak má na to dostatočný dôvod. Rozhodujúcim faktorom je teda motivácia.- K zvýšeniu účasti na vzdelávaní dospelých, resp. k zvyšovaniu študijných úspechov, najvýznamnejšou podmienkou, vyplývajúcou zo spoločenského pokroku, je doviesť človeka k tomu, aby si uvedomil zvýšené požiadavky na vzdelanosť. Toto možno zabezpečiť len cieľavedomou a zámernou výchovnou činnosťou prostredníctvom obsahu výchovy, sebavýchovy a vzdelávania v société, v ktorej dospelý žije, ako aj celou aktivizačnou škálou zložiek výchovy, determinovaných spoločnosťou.- Keďže pri skúmaní vplyvov prostredia (vonkajšieho i vnútorného, prírodného a spoločenského) v oblasti výchovy môžeme hovoriť tak o pozitívnych, ako aj negatívnych vplyvoch, bude efektívnosť výchovy závisieť aj od toho, ako budeme môcť vo výchovnom procese zvažovať pozitívne vplyvy prostredia (využívajúc plural itný spoločenský systém, rozličné organizácie charitatívneho a humanistického zámeru a iné možnosti spoločenskej sféry) a znižovať úlohu rušivých momentov a faktorov dospelého človeka. Bude nevyhnutné dbať o zvyšovanie efektívnosti vnútorných duševných podmienok a úroveň rozvoja psychických schopností jednotlivca v zmenených spoločenských podmienkach, ktoré neraz prinášajú i retardujúce stavy u dospelého človeka spôsobené jednak pracovnými skupinami, v ktorých sa dospelý pohybuje, jednak determinantmi spoločenskoekonomickými (napr. strata zamestnania, zmena profesie a ďalšie)“. Napriek tomu, že akademická andragogika potvrdzuje možnosť vychovateľnosti a vzdelateľnosti aj nízko socializovaných - dospelých exkludovaných Rómov, prax naďalej poukazuje na pretrvávanie ich nízkej vzdelanostnej úrovne5. Niet pochýb o tom, že vzdelanie úzko súvisí s kvalifikáciou a zručnosťami potrebných na uplatnenie sa na dnes už vedomostnom trhu práce. Zároveň je základným faktorom, ktorý výrazne znižuje ich konkurencieschopnosť. Nízka vzdelanostná úroveň exkludovaných Rómov, ich reálne postoje k vzdelávaniu - učeniu sa, vyústilo do ich dlhodobej neúčasti v edukácii dospelých vo formálnom systéme vzdelávania. V kontexte s tým musíme konštatovať, že táto časť obyvateľstva v rámci národných politík celoživotného vzdelávania nebola doteraz identifikovaná ako cieľová skupina6. 5 Podľa národného štatistického sčítania obyvateľstva, domov, bytov z roku 2001, má takmer 77 % Rómov iba základné vzdelanie vrátane nedokončeného. 6 Na túto skutočnosť už v roku 2004 upozornila aj Európska komisia vo svojej správe The Situation of Roma in on enlarged European Union - časť Celoživotné vzdelávanie Rómov - v ktorej konštatovala, že „pre túto oblasť je Slovenská republika neúspešná v identifikovaní Rómov ako cieľovej skupiny politík celoživotného vzdelávania“ (2004, s. 68).
