Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2006 (Somorja-Dunaszerdahely, 2007)
A tudásalapú gazdaság szükségletei és a társadalmilag kirekesztett romák oktatás paradigmái
18 Tibor Loran nové poslania, úlohy, potreby i schopnosti učiacich sa zvládať záťaž. Do popredia kladie konštruktívne potreby a záujmy sebaaktualizujúceho a sebarealizujúceho sa indivídua, ktoré si uvedomuje a uplatňuje svoje potenciály a ašpirácie, aby mohol byť samým sebou“ (Sírová, 2006, s. 19). Niet pochýb o tom, že andragogika ako cieľavedomá a organizovaná výchova a vzdelávanie dospelých je vo svojej podstate založená na procese formovania osobnosti dospelého jednotlivca. Základné prvky procesov výchovy a vzdelávania sú „vyjadrené najčastejšie ako princípy, ciele, obsah, formy, metódy a prostriedky výchovy a vzdelávania dospelých“ (Šírová, 2006, s. 19). Skúmaním uvedených edukačných komponentov sa podľa nášho názoru zaoberajú dve andragogické disciplíny, a to Teória výchovy dospelých a Didaktika dospelých. Preto sa aj naša predkladaná práca zameriava na vymedzenie a deskripciu už spomenutých komponentov vo vzťahu k edukácii exkludovaných dospelých Rómov. Považujeme za samozrejmosť, že ak chceme efektívne realizovať edukáciu našej vybranej cieľovej skupiny, predpokladá to od nás teoreticky rozpracovať aj jej primárne prvky. Odôvodňujeme to tým, že Teória výchovy dospelých a Didaktika dospelých vstupujú do vnútorného rámca zložitosti edukačného procesu. V kontexte s tým sa obidve disciplíny usilujú i tento zložitý edukačný proces usporiadať tak, aby prihliadal najmä na:- Princípy výchovy a vzdelávania aj exkludovaných a marginalizovaných Rómov, žijúcich v osadách.- Realizáciu takých edukačných podujatí, ktoré budú reflektovať reálne edukačné potreby nami vybranej cieľovej skupiny.- Významnosť formulácie a splniteľnosti edukačných cieľov.- Používanie adekvátnych edukačných foriem a metód. 1.2. Edukácia exkludovaných Rómov v predmetnej oblasti výchovy a vzdelávania dospelých - vybrané teórie a praxe Ako sociálni andragógovia sa často stretávame s otázkou, či dospelý exkludovaný a marginalizovaný Róm žijúci v segregovanej osade alebo gete je vôbec vychovávateľný a vychovateľný, vzdelávateľný a vzdelateľný, vzhľadom na jeho dlhodobé nereagovanie alebo veľmi malé reagovanie na spoločenské výzvy a potreby. Podľa Perhácsa (2005, s. 67) vychovávateľnosť a vychovateľnosť, vzdelávateľnosť a vzdelateľnosť každého dospelého jedinca je možná, a to prostredníctvom zákonitostí výchovy formovania dospelého človeka, ktorými sú:- „Rozvoj dospelého človeka nemožno stotožňovať so spontánnym dospievaním. Procesy dospievania sa totiž v dospelom veku skončia, ale procesy rozvoja nie.- Rozvoj nie je len výsledkom cieľavedomej a zámernej výchovy, hoci je v rozvoji jednotlivca významným faktorom a momentom, ale nie jediným. Napriek tomu z hľadiska plasticity (schopnosti prispôsobiť sa prostrediu) má pre vychovávateľnosť veľký význam.- Z hľadiska formovania človeka určujúcimi aspektmi sú v širšom chápaní aj výchovné aspekty, vytvorené v procese práce a v spoločenskom styku, ktoré napokon determinujú vnútornú a vonkajšiu klímu jednotlivca“.
