Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2006 (Somorja-Dunaszerdahely, 2007)
A tudásalapú gazdaság szükségletei és a társadalmilag kirekesztett romák oktatás paradigmái
16 Tibor Loran- geragogika (zameraná najmä na problematiku výchovy a vzdelávania seniorov a prípravu ľudí na dôchodkový vek),- resocializačná (špeciálna) andragogika (zameraná najmä na problematiku resocializácie osôb v rôznych uzatvorených výchovných inštitúciách a ich inklúzie do štruktúr spoločnosti). Uvedené konštituujúce sa disciplíny okrem toho, že majú bezprostredný vzťah k sociálnej andragogike, sú determinované aj ich spoločnými znakmi, ktorými sú:- Vedecký pragmatizmus - vedecký výskum sa orientuje najmä na aktuálne praktické problémy jednotlivca a spoločnosti.- Vzájomná interdisciplinarita, vzájomná otvorenosť, ako aj individuálna a špecifická väzba na poznatky iných vied. Na Perhácsovu koncepciu sociálnej andragogiky nadväzuje i Jochmannova (1994) koncepcia integrálnej andragogiky, ktorá ako teória a prax vedenia ľudí a všestrannej starostlivosti o človeka umožňuje obsiahnuť i problematiku edukácie exkludovaných Rómov v systéme výchovy a vzdelávania dospelých. Jochmann pri objasňovaní koncepcie integrálnej andragogiky vychádza najmä z charakteristiky výchovy ako „jednej zo základných sociálnych funkcií a jedného zo základných antropin, spočívajúcich v utváraní človeka ako sociálnej bytosti, vo vytváraní sociálnych vzťahov a prenose kultúry, ako i vo vytváraní podmienok - predovšetkým sociálnych a psychologických pre život človeka ako spoločenskej bytosti, výkon jeho sociálnych rolí, jeho podiel na kultúre a jeho sebarealizácii“. Ako sme uviedli, aj keď zatiaľ neexistuje platný spôsob vymedzenia všetkých základných sociálnych rolí plnených človekom, v edukačných procesoch, ktorých objektom sú i exkludovanľ a marginalizovaní4 Rómovia, môžeme nateraz vychádzať z vybraných sociálnych rolí dospelého človeka prezentovaných Bližkovským (1992, s. 129 - 130). Pre nás je jeho vymedzenie vybraných zložiek sociálnych rolí dospelého človeka zaujímavé preto, lebo k nim priradil i jednotlivé zložky výchovy a vzdelávania, ktoré by mu mali počas andragogického pôsobenia napomôcť osvojiť si jej pozitívne plnenie (tabuľka 1). Tab. 1 Bližkovského vybrané sociálne roly a zložky výchovy a vzdelávania Vybraná sociálna rola Zložka výchovy a vzdelávania dospelých Manžel, manželka, rodič Výchova k manželstvu a rodičovstvu Pracovník, kolega Výchova k profesii, pracovná výchova Užívateľ voľného času Voľnočasová výchova Ochranca a tvorca zdravia Výchova k zdraviu Ochranca a tvorca prostredia Ekologická výchova Užívateľ informácií Mediálna výchova Účastník cestnej premávky Dopravná výchova Občan, člen spoloč. a záuj. organ.Výchova k občianstvu Zdroj: Bližkovský, 1992 4 Marginalizácia - „proces sociálno-ekonomickej degradácie vyplývajúci z neúspešného pokusu vyhovieť podmienkam na začlenenie sa do rozličných sociálnych systémov (napríklad trh práce, politické inštitúcie, vzdelávacie a zdravotné inštitúcie). Tieto systémy bývajú vzájomne prepojené, takže vylúčenie z jednej z nich spôsobuje väčšiu pravdepodobnosť vylúčenia z ostatných. Proces marginalizácie môže vyústiť do vytvorenia najnižších, najchudobnejších tried" (Regionálna správa o ľudskom rozvoji. 2003. s. 13).
