Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2006 (Somorja-Dunaszerdahely, 2007)
A tudásalapú gazdaság szükségletei és a társadalmilag kirekesztett romák oktatás paradigmái
TIBOR LORAN Potreby vedomostnú ekonomiky - verzus edukačná paradigma EXKLUDOVANÝCH RÓMOV [A TUDÁSALAPÚ GAZDASÁG SZÜKSÉGLETEI ÉS A TÁRSADALMILAG KIREKESZTETT ROMÁK OKTATÁSI PARADIGMÁI] Cieľom tejto vedeckej monografie bolo v širších súvislostiach rozpracovať problematiku súčasnej formálnej edukačnej prípravy exkludovaných Rómov žijúcich v segregovaných osadách vo vzťahu k vzdelanostným požiadavkám zamestnávateľov na trhu práce - potrebám vedomostnej ekonomiky. Tiež poukázať na narastajúci význam a potrebu intenzívnejšieho zapájania exkludovaných Rómov do ďalšieho vzdelávania dospelých v súlade so spoločenskými trendmi. V kontexte s tematikou práce vo vybranej obci výskumom zistiť vzdelanostné požiadavky zamestnávateľov na uchádzačov o prácu. Súčasne zistiť dosiahnutý najvyšší stupeň vzdelania exkludovaných Rómov žijúcich vo vytypovanej osade. To všetko môže byť prínosom pre posunutie hraníc doterajšieho poznania o súčasnej paradigme vzdelávania tejto sociálnej kategórie obyvateľstva. Úvod Špecifické miesto v etnickej skladbe slovenského obyvateľstva majú Rómovia, ktorí vo väčšej miere u nás žijú v segregovanej alebo integrovanej podobe. V skutočnosti, ako celok, predstavujú minoritu, ktorá nie je koherentná s definíciami pre jej taxatívne určenie ako národnostnej menšiny (v celom svete nevlastnia územie, ktoré by reprezentovalo ich vlastnú kultúru a národný štandardný dorozumievací jazyk). Možno aj preto väčšia časť ľudí vníma túto menšinu skôr ako etnickú a nie národnostnú. Na území Slovenskej republiky žijú Rómovia viac ako 680 rokov v etnických subkomunitách, a to olašskej, rumungro, nemeckej (sinti), maďarskej a slovenskej. Údaje o ich celkovom počte sa značne líšia. Oficiálne údaje uvádzajú, že v roku 1991 sa k rómskej národnosti prihlásilo 75 802 občanov vo veku 15 - 69 rokov a v roku 2001 to bolo už 89 920. Podľa neoficiálnych údajov sa ich skutočný počet odhaduje na 480 až 520 000. S ohľadom na reálny počet Rómov možno za presnejší považovať skôr neoficiálny údaj. V reálnom živote spoločnosti už desiatky rokov púta najväčšiu pozornosť najzaostalejšia časť rómskej menšiny, a to tá, ktorá žije v marginalizovaných, segregovaných zdravotne rizikových osadách s vysokou koncentráciou jednotlivcov. V najväčšej miere ide o Rómov, ktorí patria k rumungro rómskej subkomunite. Práve u týchto Rómov žijúcich v osadách sa najviac koncentrujú problémy (sociálno-ekonomické, participácie, spolunažívania a komunikácie, kultúrno-jazykové, edukačné, zdravotné, ekologické, bezpečnostné atď.), ktoré u nich pretrvávajú už nespočetne veľa rokov. Napriek enormnému úsiliu spoločnosti a podľa oficiálnych údajov aj množstvu vyčerpaných finančných
