Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2006 (Somorja-Dunaszerdahely, 2007)
Anna Plišková: A ruszin irodalmi nyelv a Szlovák Köztársaság oktatási rendszerében
108 Anna Plišková aznivých okolností prví kvalifikovaní pedagógovia pre vyučovací predmet Rusínsky jazyk a literatúra na II. stupni základnej školy a na stredných školách nastúpia do pedagogickej praxe až v školskom roku 2011/2012, ak sa teda súčasní študenti bakalárskeho štúdia rozhodnú absolvovať aj magisterský študijný program, ktorý v súčasnosti pripravuje Ústav regionálnych a národnostných štúdií PU na akreditáciu. Spomínaná nekvalifikovanosť hlavne učiteľov základných škôl, ktorí prejavili záujem o vyučovanie predmetu rusínsky jazyk a literatúra, sa doteraz riešila, a zrejme to tak bude aj v nasledujúcich rokoch, organizovaním prázdninových kurzov rusínskeho jazyka pre učiteľov základných a stredných škôl, hlavnými organizátormi ktorých boli Štátny pedagogický ústav v Bratislave a Metodicko-pedagogické centrum v Prešove. Predpokladáme, že od akademického roku 2007/2008, po doriešení legislatívnych podmienok pre externé štúdium vládou SR, si súčasní učitelia rusínskeho jazyka na Prešovskej univerzite budú môcť rozšíriť svoju doterajšiu aprobáciu, a tak získať platný bakalársky či neskôr magisterský diplom aj pre vyučovací predmet Rusínsky jazyk a literatúra po absolvovaní externej formy štúdia. Zhrňujúc môžeme konštatovať, že rusínsky materinský jazyk v porovnaní s ďalšími spoločenskovednými predmetmi má na súčasnom stupni jeho uplatňovania v škole iba okrajové postavenie. Preto v záujme uchovania tohto menšinového jazyka je dôležité, aby sa v praxi k nemu zmenil prístup a aby z nepovinného predmetu sa zaradil do kategórie vyučovania materinského jazyka ako povinného v školách v regiónoch s minimálne 20-percentnou rusínskou komunitou. Tento cieľ sa však dá dosiahnuť len cestou cieľavedomej a systematickej kultúrno-osvetovej činnosti medzi rodičmi žiakov, na ktorú by sa mali podujať, resp. pokračovať v nej, hlavne rusínske občianske združenia, pretože takúto zmenu podľa Koncepcie vzdelávania detí občanov Slovenskej republiky rusínskej národnosti (1996) môžu iniciovať iba rodičia, ktorí v súčasnosti z rôznych príčin uprednostňujú pre svoje deti výučbu cudzích jazykov. Relevantnou príčinou takéhoto stavu je určite absencia tradície vyučovania rusínskeho jazyka, ktorú spôsobila vyše 40-ročná politika predchádzajúceho totalitného režimu neuznávajúceho Rusínov ako samostatnú národnosť a ich materinský jazyk ako samostatný jazyk. Počas nej prebiehajúca asimilácia majoritným etnikom nadobudla také rozmery, že nie sme si istí, či by sa dala aj pri zjednotenom postupe všetkých 15 rusínskych národnostných organizácií zastaviť. Nádejou a motiváciou pre Rusínov - v spolupráci so štátnymi orgánmi - by snáď mohol byť narastajúci počet rusínskeho obyvateľstva, ale najmä osôb s materinským jazykom rusínskym. No pre zásadnú zmenu v oblasti školstva Rusínov, podľa nás, je dôležitá v prvom rade zmena myslenia lídrov rusínskych organizácií, alebo ešte lepšie výmena lídrov neuvedomujúcich si daný nepriaznivý stav a nepodnikajúcich nič pre jeho zmenu. Preto veríme, že nebola to iba náhoda, keď sa v roku 2005 v tlačených rusínskych periodikách začala vážne opäť nastoľovať otázka lídra a programu rusínskeho hnutia, typická skôr pre začiatočné štádia národnostného hnutia, ale zrejme javiaca sa ako aktuálny vážny problém s ohľadom na perspektívny rozvoj Rusínov. Ale pre perspektívu tohto etnika budú relevantné hlavne výsledky jej riešenia a ich pozitívne premietnutie aj do oblasti školstva. Ako vieme, zavedenie predmetu rusínsky jazyk a literatúra do systému školskej výučby pred 10 rokmi si vyžiadala naliehavá potreba zastavenia procesu odnárodňovania Rusínov a početné žiadosti rodičov. V súčasnosti je však najdôležitejšie myslieť na jeho perspektívu, a tým aj na perspektívu celej tejto etnickej minority. Na základe
