Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2006 (Somorja-Dunaszerdahely, 2007)

Anna Plišková: A ruszin irodalmi nyelv a Szlovák Köztársaság oktatási rendszerében

K niektorým aspektom používania rusínskeho spisovného jazyka

109

doterajších skúseností môžeme s istotou povedať, že tá je v podstatnej miere závislá od úrovne a efektívnosti kultúrno-osvetovej činnosti národnostných organizácií, ktorá sa od roku 2004 realizuje výlučne na princípe dobrovoľnosti. Pretože v podpore národnostnej kultúry v posledných rokoch, podľa nás, absentuje logický systém zakladajúci zmysluplnú perspektívu pre minoritnú kultúru Rusľnov, v SR v súčasnosti neexistuje jediný platený, t. j. profesionálny pracovník, ktorý by zodpovedal za realizáciu úloh vo sfére rusínskej národnostnej kultúry. Štát túto činnosť prenecháva národnostným občianskym združeniam, ktorým prostredníctvom Ministerstva kultúry SR, podľa nás, nesystémovým spôsobom prideľuje financie prioritne na živú kultúru, spravidla na folklórne festivaly, ktoré na rozvoj národnostného povedomia Rusľnov nemajú vážnejší vplyv. Navyše, po systematických obmedzovaniach profesionalizácie práce v národnostných organizáciách od r. 1995, v roku 2004 MK SR zrušilo akúkoľvek možnosť profesionalizácie6, t. j. tak v oblasti rozvoja živej kultúry, ako aj pri vydávaní periodickej tlače. V dôsledku toho sa kultúrno-osvetová práca národnostných organizácií prenáša na plecia dobrovoľníkov v postaktívnom (postproduktľvnom?) veku, čiže každým rokom viac sklzava do úrovne ochotníckej, ktorá pri takýchto obmedzeniach môže onedlho celkom zaniknúť, resp. bude jej účinok na národnostne povedomie Rusínov minimálny. No už dnes je evidentné, že takýto - zjednodušený - prístup Ministerstva kultúry SR k menšinovej kultúre vážne ochromuje aj napĺňanie Koncepcie vzdelávania detí občanov SR rusínskej národnosti. Vzhľadom k tomu, myslíme si, že je nanajvýš potrebná a žiaduca prepojenosf a systémovosť práce jednotlivých ministerstiev spolupodieľajúcich sa na zabezpečovaní realizácie práv príslušníkov národnostných menšín na Slovensku, zohľadňujúc pritom priority a špecifiká tej-ktorej národnostnej menšiny.

Záverom by sme chceli zhrnúť priority rusínskej národnostnej menšiny vo výchovnovzdelávacom systéme SR, na ktoré poukázalo aj Prvé pracovné stretnutie rusínskych učiteľov 12. decembra 2006 v Radvani nad Laborcom:

1. Je dôležité v praxi akceptovať a realizovať prijatú Koncepciu vzdelávania detí občanov Slovenskej republiky rusínskej národnosti (1996).

2. Vychádzajúc z tejto koncepcie, je dôležité začínať s výchovno-vzdelávacím procesom v materinskom rusínskom jazyku už od materských škôl, to znamená v obciach s prevahou rusínsky hovoriaceho obyvateľstva oficiálne deklarovať materské školy s výchovným jazykom rusínskym.

3. Vychádzajúc z bodu 2, považujeme za dôležité začať s prípravou pedagogických kádrov pre materské školy s výchovným jazykom rusínskym. Koncepcia predpokladá zriadenie triedy na stredných pedagogických školách v Prešovskom kraji s vyučovaním rusínskeho jazyka.

4. Je nanajvýš potrebné, aby sa základné a stredné školy s vyučovaním rusínskeho jazyka pretransformovali na školy s vyučovacím jazykom rusínskym.

5. V záujme uchovania rusínskeho jazyka a skvalitnenia výučby je dôležité, aby sa v praxi k nemu zmenil prístup a aby bol z nepovinného predmetu preradený do kategórie vyučovania materinského jazyka ako povinného v školách v regiónoch s minimálne 20-percentným zastúpením rusínskeho obyvateľstva.

6 Výnos Ministerstva kultúry Slovenskej republiky z 29. apríla 2004 č. MK-480/2004-1 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.