Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2006 (Somorja-Dunaszerdahely, 2007)
Anna Plišková: A ruszin irodalmi nyelv a Szlovák Köztársaság oktatási rendszerében
K niektorým aspektom používania rusínskeho spisovného jazyka 101 vensku v roku 1995 sa stala základným kritériom pre zavedenie materinského jazyka Rusľnov do vzdelávacieho systému Slovenskej republiky. Zavedeniu rusínskeho spisovného jazyka do školskej praxe predchádzalo vytvorenie základných dokumentov. V prvom rade išlo o: 1. Koncepciu vyučovania rusínskeho jazyka ako materinského na základných školách s vyučovaním rusínskeho jazyka (1996), ktorú vypracoval Štátny pedagogický ústav v Bratislave, detašované pracovisko v Prešove (autor: Vasiľ Jabur), a 2. Koncepciu vzdelávania detí občanov Slovenskej republiky rusínskej národnosti (1996), ktorú vypracovalo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky. V nadväznosti na ne v niekoľkých etapách vznikali, a následne v súlade s potrebami vyučovacieho procesu sa aj modifikovali, ďalšie nevyhnutné pedagogické dokumenty, ktoré schválilo Ministerstvo školstva SR: Učebné osnovy z rusínskeho jazyka pre 1. -4. ročník základnej školy s vyučovaním rusínskeho jazyka (1997), Učebné plány pre 1. - 4. ročník základnej školy s vyučovaním rusínskeho jazyka (1997); Učebné osnovy a plány rusínskeho jazyka a literatúry pre 5. - 9. ročník ZŠ s vyučovaním rusínskeho jazyka (2000); Učebné osnovy rusínskeho jazyka a literatúry pre 1. ročník štvorročného gymnázia a Alternatívny učebný plán gymnázia s vyučovaním rusínskeho jazyka (2001), Učebné osnovy rusínskeho jazyka a literatúry pre štvorročné gymnáziá s vyučovacím jazykom rusínskym a s vyučovaním rusínskeho jazyka (2002, 2004); Obsah a proces vyučovania rusínskych reálií pre žiakov základných a stredných škôl s vyučovaním rusínskeho jazyka (2003); Učebné osnovy Rusínskeho jazyka a literatúry pre stredné pedagogické školy s vyučovacím jazykom rusínskym a s vyučovaním rusínskeho jazyka (2006). Príprava obidvoch koncepcií mala principiálny význam pre zavedenie rusínskeho jazyka do vzdelávacieho systému SR, no väčšiu dôležitosť pripisujeme najmä prvej z nich - Koncepcii vyučovania rusínskeho jazyka ako materinského na základných školách s vyučovaním rusínskeho jazyka. Bolo to po prvýkrát po 40-ročnom období totalitnej vlády, kedy Rusíni vôbec mohli, a k tomu ešte aj slobodne, sami sformulovať základný program výučby svojho materinského jazyka na základných školách, ktorý by vytyčoval osobitosti osvojovania rusínskeho jazyka, zásady, ciele, obsah vyučovania, etapy osvojovania a hodinovú dotáciu. Podstata navrhovanej koncepcie spočívala „v orientácii obsahu vyučovania na komunikatívno-pragmatické ciele s takým zámerom, aby výsledkom školského vzdelávania bolo osvojenie si jazykového systému rusínskeho jazyka v komunikatívnych činnostiach“ (Jabur, 1996). Vychádzalo sa z toho, že „cieľom vzdelávania nie sú vedomosti, ale činnosti na základe získaných vedomostí“ (Jabur, 1996). Očividne bola koncepcia vyučovania rusínskeho jazyka postavená na inej filozofii ako to bolo zvykom pri vyučovaní materinských jazykov: zvyčajne sa pri materinských jazykoch vychádzalo z analyticko-syntetickej metódy a heuristickej metódy, ale pri rusínskom jazyku sa základom stala komunikatívna metóda, ktorá je v súčasnosti najrozšírenejšia pri výučbe cudzích jazykov. Znamená to, že aj učebné osnovy boli koncipované v súlade s komunikatívnym princípom a primeranosťou veku tak, že v 1. - 4. ročníku ZŠ dominuje induktívny prístup a ústny prejav nad písomným, v 5. - 9. ročníku je induktívny prístup s deduktívnym približne v rovnováhe, podobne ako ústny prejav s písomným. Vychádzajúc z komunikatívneho princípu, koncepcia neoddeľovala jazykovú časť od slohovej, a takisto čítanie od ostat
