Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2006 (Somorja-Dunaszerdahely, 2007)
Anna Plišková: A ruszin irodalmi nyelv a Szlovák Köztársaság oktatási rendszerében
100 Anna Plišková nejšími sú sféry konfesionálna a školská. Pritom musíme konštatovať, že nárast počtu obyvateľov rusínskej národnosti a ich jazyková identifikácia - podľa výsledkov výskumu zverejneného v publikácii Sebareflexia postavenia a vývoja Rusínov na Slovensku. Niektoré výsledky etnosociologického výskumu na severovýchodnom Slovensku v roku 2002 (Lipinský, 2002) priamo korešponduje s významným nárastom počtu obyvateľov gréckokatolíckeho (v 11 z 69 uvedených obcí) a pravoslávneho (v 14 z 69 obcí) vierovyznania. No najväčší nárast obyvateľov rusínskej národnosti na Slovensku je zaznamenaný v obciach s nárastom počtu príslušníkov obidvoch konfesií súčasne (až v 20 z 69 obcí). Preto nie je náhodné, že práve v takýchto obciach je aj najväčší predpoklad pre vznik škôl s vyučovaním materinského rusínskeho jazyka. Z hľadiska národnostnej perspektívy Rusínov je preto dôležité, aby sa práve týmto sféram venovala náležitá pozornosť tak zo strany samotnej komunity, ako aj štátu, a v prípade konfesionálnej sféry aj obidvoch cirkví východného obradu - gréckokatolíckej a pravoslávnej -, ku ktorým sa Rusíni tradične hlásia. Vo vzdelávacom systéme Slovenskej republiky sa používa rusínsky jazyk od školského roku 1997/98, kedy sa vyučovanie rusínskeho jazyka ako materinského začalo na I. stupni základných škôl. Do toho času na Slovensku neexistovali žiadne formy jazykovej prípravy žiakov v rusínskom jazyku. Rusínske, resp. v tradičnom ponímaní „ruské“, školstvo sa rozpadlo nie z viny Rusínov v roku 1953 - následkom násilného administratívneho zásahu. Vtedy tradičné „ruské“ škply boli nahradené ukrajinskými školami, ale ich počet sa postupne významne zredukoval: kým v školskom roku 1966/67 existovalo ešte 58 ukrajinských škôl s 5 154 žiakmi, tak v školskom roku 1985/86 to bolo už len 19 škôl s 1 343 žiakmi, a v školskom roku 1996 - iba 10 škôl so 700 žiakmi (Vanat, Ryčalka, Čuma, 1992). Príčinou takého výrazného zániku ukrajinských škôl bol fakt, že prevažná časť Rusínov neprijala ukrajinský jazyk za svoj materinský, a preto sa radšej preorientovala na školy s vyučovacím jazykom slovenským. Z dôvodu nemožnosti hlásiť sa k svojej rusínskej národnosti si takisto prevažná časť Rusínov zvolila radšej slovenskú národnostnú orientáciu. V snahe zastaviť progresívnu slovakizáciu Rusínov na Slovensku si rusínske obrodenecké hnutie v bývalom Československu po roku 1989 vytýčilo ako svoj prvoradý cieľ obnovu rusínskeho národnostného školstva, pretože iba v ňom videlo „garanciu zachovania a rozvoja národnostnej a jazykovej identity Rusínov" (Magocsi, 1996). S odstupom času je potrebné konštatovať, že predstaviteľom rusínskeho hnutia na Slovensku Sa od roku 1989 podarilo zrealizovať zásadné kroky, ktoré viedli k tomu, že deti rodičov rusínskej národnosti opäť získali možnosť v školách sa učiť materinský rusínsky jazyk. Kultúrno-spoločenská organizácia Rusínska obroda na Slovensku od začiatku svojej existencie (1990) požadovala, aby sa v 1. - 4. ročníku základných škôl a rovnako aj vo výchovnom procese materských škôl nepoužíval ukrajinský, ale materinský rusínsky jazyk. Napriek tomu, že pri riešení tejto dôležitej otázky sa spočiatku hovorilo aj o koordinovanom postupe s proukrajinskou kultúrno-spoločenskou organizáciou Zväzom Rusínov-Ukrajincov na Slovensku, pretože vo vyšších ročníkoch ZŠ sa vtom čase uvažovalo s prechodom na vyučovanie ukrajinského alebo ruského spisovného jazyka (porov. Stanovisko, 1999), prvotné návrhy sa postupom času modifikovali v súvislosti s procesom profilácie programu rusínskeho hnutia na Slovensku a v celoeurópskom kontexte, požadujúceho uznanie Rusínov ako samostatného etnika a vytvorenie rusínskeho spisovného jazyka. Kodifikácia rusínskeho jazyka na Slo
