Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2006 (Somorja-Dunaszerdahely, 2007)
Anna Plišková: A ruszin irodalmi nyelv a Szlovák Köztársaság oktatási rendszerében
ANNA PLISKOVA K NIEKTORÝM ASPEKTOM POUŽÍVANIA RUSÍNSKEHO SPISOVNÉHO JAZYKA VO VZDELÁVACOM SYSTÉME SLOVENSKEJ REPUBLIKY [A RUSZIN IRODALMI NYELV A SZLOVÁK KÖZTÁRSASÁG OKTATÁSI RENDSZERÉBEN] História európskych národov dokumentuje, že atribút rozhodujúceho činiteľa pri vzniku, formovaní a ďalšej existencii mnohých národov možno prisúdiť jazyku. Jazyk je nielen nástroj mnohoaspektového dorozumievania sa a myslenia, ale jeho prostredníctvom sa uchovávajú a tradujú duchovné schopnosti i výtvory predchádzajúcich generácií. Prostredníctvom jazyka sa v minulosti i v súčasnosti riešili a riešia viaceré otázky národného, kultúrneho i politického života. Je preto logické, ak má každá národná ako aj menšinová komunita záujem o zabezpečenie všestranného a funkčného používania svojho materinského jazyka. „Z lingvistického hľadiska majú všetky jazyky, od narodenia používané istou skupinou ľudí, rovnakú hodnotu. Všetky sú logickým, kognitívnym komplexom, schopným vyjadriť akékoľvek myšlienky a koncepcie, pravda za predpokladu, že kultivovaniu a tvorbe nových - najmä lexikálnych - jazykových prostriedkov sa venuje dostatočná pozornosť“ (Ripka, 2000). Uvedená konštatácia sa celkom logicky vzťahuje aj na materinský jazyk Rusínov, ktorý hlavne po roku 1989, vďaka zmeneným spoločensko-politickým pomerom v Európe, zaznamenáva výrazný rozvoj, a po kodifikácii (1995) nachádza svoje uplatnenie v rôznych sférach kultúrno-spoiočenského života danej národnosti: v literárnej, mediálnej, konfesionálnej, scénicko-divadelnej, v školskej a sčasti v oficiálnej (úradnej). Tento moment sa bezpochyby pozitívne premietol aj do kvality národnostného povedomia Rusínov, majúc svoje vyjadrenie v kvantitatívnom deklarovaní národnostnej príslušnosti. Výsledky sčítania obyvateľstva z r. 2001 (rusínska národnosť: 24 201 obyvateľov, materinský jazyk rusínsky 54 907 obyvateľov) v porovnaní s r. 1991 (rusínska národnosť: 16 937 obyvateľov, materinský jazyk rusínsky: 49 099 obyvateľov) dokumentujú, že v obciach, v ktorých pôsobí kňaz rešpektujúci národnostný pôvod svojich veriacich a praktizujúci pastoráciu v ich materinskom jazyku, a tam, kde sa v škole vyučuje materinský jazyk rusínsky, sa obyvateľstvo vo väčšej miere vracia k svojej tradičnej národnosti a k materinskému jazyku. Štatistiky evidujú (porov. Lipinský, 2002), že v okresoch severovýchodného Slovenska s kompaktným osídlením Rusínov, percentuálne v niektorých obciach v r. 2001 stúpol počet obyvateľov rusínskej národnosti až o vyše 500 % v porovnaní s rokom 1991, pričom v 68 obciach počet príslušníkov rusínskej národnosti vzrástol o minimálne 100 % v porovnaní s r. 1991. Ide predovšetkým o obce v okresoch: Svidník, Stropkov, Humenné, Vranov nad Topľou, Snina, Medzilaborce, Bardejov, Stará Ľubovňa, Spišská Nová Ves, Gelnica, Levoča, Michalovce, Sobrance, Prešov, Sabinov. Skúmajúc efektivitu vplyvu materinského jazyka rusínskeho prostredníctvom jednotlivých funkčných sfér na národnostné povedomie Rusínov, zistili sme, že najvplyv
