Lampl Zsuzsanna: Sociológia maďarov na Slovensku. 1. Slovenský a Maďar (Somorja, 2013)
I. Východiská
L 2 Základné pojmy a teórie 23 oddeľujúcej sa ako národ. Toto poslanie si teda možno konzekventne predstaviť len ako svojráznu ‘kultúrnu’ misiu. Význam národa sa totiž zvykne spájať s nadradenosťou alebo nenahraditeľnosťou ‘kultúrnych statkov’, ktoré možno zachovať a ďalej rozvíjať iba starosťou o vlastnú svojbytnosť. Preto je samozrejmé, že pre tých, ktorí si vyvlastňujú vedenie vo vnútri ‘kultúrneho spoločenstva’ (kultúrnym spoločenstvom tu rozumieme skupinu ľudí, ktorí vďaka svojej osobitosti majú prístup k istým výkonom považovaným za ‘kultúrny statok’) ‘národná’ idea predstavuje rovnakú výzvu ako štátna idea pre tých, čo majú moc vo vnútri politického spoločenstva. Značná časť tých, ktorí si vyvlastňujú vedenie, teda intelektuálov - ako sme ich dočasne nazvali - je takpovediac predestinovaná na to, aby ‘národnú’ ideu rozširovali. Zvlášť keď sú nositeľmi tejto kultúry“ (cit. d. 31.). Stručne povedané, národ má podľa Webera svoju predhistóriu. „Predstava“ - to, že si skupina ľudí ako celok uvedomuje seba samu, svoju kultúrnu, ekonomickú a politickú individualitu vo vzťahu k iným skupinám - predchádza konaniu, ktorého konečným výsledkom je politicko-mocenský útvar, štát. U Webera teda národná idea, národný pocit predchádza vzniku národa, pričom sám národ je idea, kolektívny pocit, ktorý však získa zmysel až spolu s politickou mocou. Z tohto hľadiska aj Weber hovorí o politickom národe, no nie výlučne. Veď šíriteľom národnej idey je inteligencia, ktorá je zároveň aj nositeľkou národnej kultúry, čím sa v národe spájajú politické a kultúrne prvky. Podľa Anthonyho D. Smitha „význam a silu národov a nacionalizmov našej doby možno uchopiť iba historickou a sociologickou analýzou toho, čím prispeli k vytvoreniu sveta národov predmodemé komunity“ (Smith 2004: 204). Aj sa podujal na takúto viacstrannú analýzu, o ktorej budem v ďalšej časti referovať podrobnejšie. Smith zdôrazňuje historický charakter národa, ale aj historický charakter príslušnosti k nemu: „Národy nie sú večné, môžu sa pretvárať, a v tom má významnú rolu ľudská vôľa, úsilie. Ľudia alebo ich potomkovia môžu časom zmeniť i svoju národnosť“ (cit. d. 207- 208.). Inde: „Národ je vymyslená kategória. Nemá korene ani v prírode, ani v dejinách. Tým sa dostaneme k druhej, ďalšej charakteristike: k modemite národov a nacionalizmov“ (Smith 1999:31). Národ vzniká v modernej dobe a vďaka nej. Národ je však nielen produktom, ale aj, sociologickou terminológiou povedané, indikátorom modernej doby16. Národ má ďalej procesuálny charakter, to znamená, že nie je pojmom typu „raz a navždy, všetko alebo nič“; historické národy predstavujú niekedy pomaly, inokedy rýchlejšie prebiehajúce, často stagnujúce a prerušované procesy (Smith 2004:206). Vychádzajúc z toho, národy môžeme považovať aj „za konštrukcie alebo vízie nacionalistických (či iných) elít, ale možno ich chápať aj ako skutočné historické formácie stelesnené v analyticky od seba oddeliteľných dlhodobých procesoch“ (cit. d. 206.). Národy vznikajú dvojakým spôsobom: ako dôsledok zjednocujúcej politiky štátu alebo ako výsledok nacionalistických hnutí17. No ktorýmkoľvek spôsobom vznikajú, „bytostne dôležitým činiteľom je vznik a rozšírenie ‘národného cítenia’, ktoré spravidla postupuje zhora nadol cez rôzne vrstvy populácie. Výrazmi národného cítenia sú mýty a symboly spoločnej minulosti, ktoré sa taktiež formovali v priebehu dlhších období“ (cit. d. 207). Národ však nevzniká z ničoho. Už v predmodernej dobe pred vznikom moderného národa existovali 16 V istom zmysle nič tak jasne nevyznačuje hranice modernej doby a neovplyvňuje naše postoje a city ako národné cítenie a nacionalistická ideológia. (...) Z toho vyplýva, že ako najlepšia cesta k pochopeniu povahy a formy moderného sveta sa ponúka skúmanie povahy a pôvodu národov“ (Smith 2004: 204). 17 Nacionalizmom Smith rozumie „ideologické hnutie zamerané na vytvorenie alebo zachovanie autonómie, jednoty a identity existujúceho alebo potenciálneho „národa“ (cit. d. 207.).
