Lampl Zsuzsanna: Sociológia maďarov na Slovensku. 1. Slovenský a Maďar (Somorja, 2013)

I. Východiská

20

I. Východiská

(Hobsbawm8, Hroch9, Hutchinson10, Smith), ale aj o to, že „politika a kultúra sú v procesoch národnej mobilizácie vždy nerozlučne späté, hoci ich časový priebeh a praktické predpoklady môžu byť v určitých prípadoch odlišné“, alebo, čo len podčiarkuje zložitosť interakcie týchto komponentov, o „jemnú dialektiku medzi kultúrou a politikou“ (Dieckhoff, cit d. 11 a 22).

Literatúra, ktorá rieši kľúčové otázky súvisiace s problematikou národa, by zaplnila niekoľko knižníc. V predchádzajúcej časti som sa pokúšala tieto koncepcie len stručne zhrnúť a ani v ďalších častiach sa nebudem venovať ich podrobnému rozboru a hodnoteniu. Načrtnem z nich len tie, o ktorých si myslím, že sú z hľadiska sociologického výskumu slovenských Maďarov najvýstižnejšie, najdôležitejšie a najinšpiratívnejšie, pričom náležíte dokumentujú i zložitosť tejto problematiky.

V každodennom živote mnohí považujú národ za večný, ako niečo objektívne dané, podobné masívnej skale, ktorá stojí celú večnosť na tom istom mieste a predstavuje pevný bod života, identity jedincov ako príslušníkov národa. Inak povedané, predstavujú si to tak, že „ľudia majú národnosť rovnako ako majú schopnosť reči či zrak“ (Smith 2004:207). V spoločenskej vede, teda i v sociológii, však dominuje názor, podľa ktorého je národ sociálny útvar, ktorý vzniká na istom stupni spoločenského vývinu. „Národy sú dosť novým javom v dejinách“, hovorí francúzsky filozof a historik Ernest Renan vo svojej prednáške „Čo je národ?“ prednesenej na Sorbone v roku 1882, o ktorej budem hovoriť podrobnejšie preto, lebo

patrí medzi najviac citované texty týkajúce sa tejto témy. Renan pokračuje takto: „Moderný národ je historický výsledok utvorený sériou rovnakým smerom konvergujúcich faktov“ (Renan 1882). „Národy nie sú niečo večné. Mali svoj začiatok, budú mať svoj koniec“ (cit. d.). Podľa Ernesta Gellnera, dnes už taktiež klasika v tejto oblasti „národy, podobne ako štáty, sú náhodným javom (a contingency), a nie univerzálnou nevyhnutnosťou. Ani národy, ani štáty neexistovali v každej dobe a za všetkých okolností“ (Gellner 1983:6).

Kedy a ako vzniká národ? Podľa Renana „po páde rímskej ríše, presnejšie, po rozpade ríše Karola Veľkého sa Západná Európa rozpadla na národy“, a to vďaka germánskym kmeňom, ktoré „málo menili na podstate rás; vnútili však dynastie a vojenskú aristokraciu viac-menej rozsiahlym častiam niekdajšej západnej ríše, ktoré prevzali mená svojich dobyvateľov. Tak vzniká Francúzsko, Burgundsko, Lombardsko, neskôr Normandia. (...) Čím sa vyznačujú tieto štáty? Fúziou obyvateľov, ktorí ich tvoria“. K zjednoteniu obyvateľov došlo tým, že germánske kmene prevzali kresťanstvo11, ďalej, keďže mali málo žien, vzali si latinské ženy a zabudli svoj vlastný jazyk. Tým sa vytvorilo jednotné náboženstvo a jednotný jazyk. „Hlavným výsledkom bolo, že napriek krajne násilníckemu charakteru mravov germánskych dobyvateľov odlievacia forma, ktorú vnútili, sa stala v priebehu stáročí odlievacou formou samého národa“. „Jednota sa tvorí vždy brutálne; zjednotenie severného a južného Francúzska bolo výsledkom pustošenia a teroru...“. (...) „Projekt, ktorý kráľ Francúzska sčasti krutosťou, sčasti spravodli-8 Podľa Hobsbawma je národ politické spoločenstvo, no potrebuje kultúru, ktorú mu dodáva „etnický princíp“, pretože tento princíp predstavuje ten historický „armáles“, čo politike chýba, pričom ho potrebuje.

9 Podľa Hrocha má národ tri zložky: sú to spoločný osud, jazyk a kultúra, ako aj koncepcia o rovnosti občanov ako členov občianskej spoločnosti, medzi ktorými teda nájdeme politické i kultúrne prvky (Hroch 1993:5)

10 Hutchinson kritizuje modernistickú paradigmu zato, že považuje národ za politický národ, za „racionálnu politickú organizáciu“, kde používanie etnických symbolov nemá podstatný význam, nanajvýš len dekoračný (porovn. Hutchinson 1994, l.kap.).

11 „Ak sú víťaz a porazený tej istej viery, alebo ešte viac, ak víťaz prevezme náboženstvo porazeného, nemôže vzniknúť turecký systém, čiže nemožno plne rozlišovať ľudí podľa ich viery“ (cit. d.). Tureckým systémom Renan rozumie, povedané dnešnými slovami, mnohonárodnostný štát.