Lampl Zsuzsanna: Sociológia maďarov na Slovensku. 1. Slovenský a Maďar (Somorja, 2013)
I. Východiská
I. 2 Základné pojmy a teórie 17 3. Je národ spoločenský produkt (konštrukcia)? Ak áno, kto a ako ho vytvoril? 4. Čo je národ, čo ho tvorí? Je vôbec možné definovať, čo je národ? 5. Čo bolo skôr: národ či pocit príslušnosti k nemu, pocit spolupatričnosti k národu? Je národ produktom národného cítenia alebo národné cítenie „zrodilo“ národ? 6. Je národ kultúrna či politická kategória? Sú to zložité, navzájom súvisiace otázky. Neexistuje na ne jedna jediná vyčerpávajúca odpoveď, nejaká presná definícia. Pri objasňovaní problematiky národa sa stretáva viacero metód, názorov a prístupov. 1.2.1 Teórie národa V súvislosti s historickým charakterom národa sú známe dva základné prístupy. Jeden je esencialistický alebo primordiálny, druhý je konštruktivistický či modernistický. Esencialistický prístup vychádza z toho, že národ je univerzálny jav, v ľudských dejinách vždy bol aj bude, a ako taký existuje objektívne, nezávisle na ľudskom konaní. „Primordialisti sú zástancami názoru, že etnicita je permanentným faktom“ (Stachel 2007:23). Z čoho vyplýva, že i príslušnosť k národu a stotožňovanie sa s ním - t. j. národná identita - sú naveky dané. Človek sa do národa narodí a počnúc svojím narodením je nositeľom fundamentálnych, tzv. esenciálnych vlastností, ktoré daný národ, národnú identitu objektívne charakterizujú5. Konštruktivistický smer oproti tomu považuje národ za historický útvar a tým aj za spoločenský produkt, sociálnu konštrukciu. V súlade s tým sa aj národná identita človeka utvára postupne, a v priebehu jeho života sa môže podľa okolností meniť, formovať, ba dokonca aj zmeniť a pretvoriť (Kiliánová-Kowalská-Krekovičová 2009:15, Papp-Bárdi 2001:37, Örkény-Csepeli 1999, Macháček 2011:17, Lampl 1999:60 a ďalší). Podľa inej predstavy je národ konštrukcia a súčasne aj reálny spoločenský útvar (Smith 2000). Kedy vznikol národ a ako? Závisí to od toho, čo pod pojmom národ rozumieme. Slovo národ nie je novotvar, ale v priebehu stáročí malo viacero významov, „označovali ním cechy, korporácie, zložky stredovekých univerzít, stavy feudálnej spoločnosti, skupiny občanov a iné skupiny organizované evidentne na základe spoločnej kultúry a histórie“ (Hobsbawm, podľa Verdery 2004:379). „Národ (natio) je slovo latinského pôvodu a spočiatku označovalo jasne ideu spoločných pokrvných zväzkov. (...) Avšak začiatkom sedemnásteho storočia sa pojem národ používal už aj na označenie obyvateľov krajiny bez ohľadu na etnonacionálne zloženie jej populácie, a tak sa stal náhradou pre menej špecifické kategórie ľudí ako ľud alebo občania (citizenry). Táto neblahá prax dodnes trvá...“ (Connor 1978:302). Moderný národ sa objavuje na určitom stupni spoločenského vývinu6, keď „moderná spoločnosť potrebovala vyškolenú pracovnú silu schopnú medzi sebou komunikovať; to si vyžiadalo homogenizáciu spoločnosti“ (Kántor 2004:281). Pojem národ pri jeho súčasnom používaní teda predpokladá homogénnu populáciu, pričom ide o „nadhodnotenú kategóriu“ {overrated category, Gellner 1983:97) a viacerí autori v minulosti i dnes upozorňujú na nemožnosť jeho presného definovania (Weber 1992, Dieckhoff 2002; Kilias 1999)7. Nielen preto, lebo tento pojem má i naďalej viacero významov, ale aj preto, lebo za určitý čas i tieto významy prešli zmenami. „Je zrejmé, že nielen národ má historický charakter, ale aj vedecké prístupy k nemu“ (Granasztói 2004). 5 V bežnej reči sa to prejavuje výrokmi typu „narodiť sa a zomrieť ako Maďar“. 6 Gellner to spája s industrializáciou, Hobsbawn so vznikom kapitálových trhov, Anderson hovorí o tlačiarenskom kapitalizme (printing press capitalism), iní, napr. Breuilly, Mann, Hechter, ho dávajú do súvislosti so vznikom moderného štátu (Kántor 2004:281). 7 Napriek tomu sa takmer každý o to pokúša.
