Lampl Zsuzsanna: Sociológia maďarov na Slovensku. 1. Slovenský a Maďar (Somorja, 2013)

I. Východiská

18

I. Východiská

Sú autori, podľa ktorých na otázku, čo je národ, nemožno dať jednoznačnú odpoveď, pretože je chybne položená a v skutočnosti nie je ani najdôležitejšia. Dávať do súvislosti „konštrukcie“, ktoré tvoria pojem národa, „ako napríklad národné dejiny alebo kánon národnej kultúry, s takými predstavami o národe, ktoré reálne určujú ľudské konanie, môže byť len problematické“. Dôležitejšia je otázka „ako národ vzniká imanentné a vždy znova?“ (Kilias 1999:424). V tomto význame hovorí Benedict Anderson o imaginárnych politických spoločenstvách (Anderson 2000) a Roger Bmbaker o národe, ktorý vzniká v dôsledku nacionalistickej politiky ako praktická kategória (Bmbaker 1998).

Ďalšia otázka je, na základe akých kritérií môžeme hovoriť o národe, teda čo robí národ národom: „Prístupy zdôrazňujúce význam objektívnych faktorov zaraďujú medzi charakteristické znaky národa kultúra, jazyk, spoločné dejiny, prípadne spoločné náboženstvo. Predpokladajú tiež, že už sama existencia týchto objektívnych kritérií generuje určitú národnú identitu. Subjektívne prístupy - hoci nepopierajú dôležitosť istých objektívnych kritérií - za najdôležitejšiu považujú viera v príslušnosť k národu: O národe možno hovoriť iba vtedy, keď ľudia, ktorí k nemu patria, cítia svoju príslušnosť k národu a priznávajú sa k nemu“ (Kántor 2004:280).

K pojmu národ možno pristupovať i z hľadiska toho, akú funkciu plní. Napríklad: „Národ denominuje vzťah medzi štátmi a ich občanmi, resp. medzi jednotlivými štátmi; je to ideologická konštrukcia, ktorá je nevyhnutná pre vyznačenie miesta občanov v modernom štáte a na medzinárodnej scéne“ (Verdery 2004:379). Dokonca aj mnohoznačnosť výrazu národ má svoju funkciu: „Národ je symbol, ktorý je schopný fungovať ako symbol z dvoch príčin: Jeho význam nie je jednoznačný, mobilizuje rôzne skupiny, ktoré sú presvedčené, že ho chápu rovnako. Po druhé, jeho používanie vyvoláva emócie a dispozície, ktoré sa vyvinuli v priebehu viac desaťročí trvajúceho procesu tzv. budovania národa“ (Verdery 2004:380).

Kedy vznikol národ? Podľa dominantného názoru je národ produktom modernej doby, sú však autori, podľa ktorých už aj v predmodernej dobe, t. j. pred 19. storočím, existovali spoločenstvá zodpovedajúce národu. No nestotožňujú ich s moderným národom, preto používajú výraz národ buď v slovnom spojení moderný národ, alebo iba v tomto význame (Renan 1995, Connor 1998). Podľa iných autorov existovali síce v predmodernej dobe spoločenstvá na etnickom základe, tieto nemohli byť národy - nech už používame pojem národ v akomkoľvek význame - pretože národ môže vzniknúť len v modernej dobe (Weber 1992). Preto ani nemá zmysel zdôrazňovať, že národ je moderný, veď národ sám osebe je produktom moderny, niet národa, ktorý by nebol moderný. Niektorí autori nepovažujú predchádzajúcu existenciu spoločenstiev etnického charakteru z hľadiska vzniku národov za dôležitú, kým iní (Anthony D. Smith, John Hutchinson) konštatujú, že národ nevznikol z ničoho, existovali aj pred ním komunity, ktoré nazývajú rôznym spôsobom (rasy, národy, etnická skupina, etnická komunita, národnosť, etnické jadro a pod.). Národ (moderný) sa buduje sčasti z nich a na nich, avšak to, aké prvky, do akej miery a pomocou akých mechanizmov pri svojom budovaní aplikuje, tiež môže byť rôzne. Podľa Hutchinsona aj keď je medzi predmodemými a modernými spoločnosťami podstatný rozdiel, silné inštitúcie (štáty, cirkvi, armády) „prenášajú“ do modernej doby tradičné kultúrne repertoáre (mýty, symboly a pamäť), ktoré sa prebúdzajú a žijú ďalej preto, lebo na fyzickú a symbolickú existenciu populácie z času na čas doliehajú podobné hrozby (Hutchinson 2002).

Tvorcom národa alebo aspoň dôležitým faktorom jeho formovania je elita. Elita môže byť mocenská, vojenská (Renan 1882), no môže to byť aj opozičná skupina tradičnej aristokracie, ako napríklad vo Francúzsku a v Rusku, alebo môžu byť vzdelanci (Greenfeld 2004, Weber 1996) či „intelektuáli a ďalší, s intenzívnejším vedomím odlišnosti a poslania“ (Smith, 1995:32), ktorí generujú národné cite-