Lampl Zsuzsanna: Sociológia maďarov na Slovensku. 1. Slovenský a Maďar (Somorja, 2013)
I. Východiská
16 I. Východiská Môžeme uviesť i niektoré učebnicové definície, ako napríklad: „Národ tvoria tí, ktorí sa k nemu hlásia a ktorí majú spoločnú národnú identitu. (...) Ideálny typ národnej identity zahŕňa spoločný jazyk alebo dialekt, spoločnú kultúru, obyčaje a spoločnú historickú pamäť (ktorá nemusí byť nutne adekvátna faktom) ako i spoločne obývané územie“ (Andorka 1997:335). „Národ je vrcholnou evolučnou formou etnických spoločenstiev. Národ je etnické a zároveň sociálne spoločenstvo, a jeho ďalšou osobitosťou je, že v nejakej forme je spätý s politikou. V každom prípade ide o jednotu sociálneho, etnického a politického. Nie je správne skúmať len jedno z nich, lebo ani etnické, ani sociálne, ba ani politické neexistuje v čistej forme“ (Csámpai 2007:99). Národ je však súčasne i „kultúrnym spoločenstvom“ (cit. d. 110.) ako aj .jazykovým spoločenstvom“ (cit. d. 111.). „Národná menšina je skupina tých členov danej spoločnosti, ktorí sa neidentifikujú s väčšinovým národom, ale buď s iným národom, ktorý má svoj štát, alebo sa pokladajú za príslušníkov národa, ktorý síce nemá svoj štát, no usiluje sa o založenie vlastného štátu. Etnická skupina je skupina ľudí v rámci danej spoločnosti, ktorí majú vedomie takej spoločnej kultúrnej identity, ktorá ich odlišuje od väčšiny alebo od ostatných etnických skupín. V porovnaní s národnou menšinou je dištanc medzi etnickou skupinou a väčšinou menší“ (Andorka 1997:336). „Etnická menšina je jednou z foriem etnickej komunity, ktorá sa definuje spoločnými etnickými znakmi, ako sú jazyk, náboženstvo, predstavy o spoločnom pôvode, dejinách, kultúre atď., na základe ktorých si jedinec uvedomuje nielen svoju príslušnosť k svojej skupine, ale i svoju odlišnosť od iných skupín. Osobitosť etnickej menšiny ako etnickej komunity spočíva v tom, že v danom väčšom politicko-administratívnom celku, ktorého je súčasťou, je v menšinovom postavení. Toto postavenie možno charakterizovať ako znevýhodnenú politickú, ekonomickú alebo spoločenskú pozíciu, ako podriadenie menšiny väčšine, ako diskrimináciu menšiny väčšinou“ (Tancer 2009:344). Vo všeobecnosti teda platí, že národ a národná menšina (v istých prípadoch etnická menšina) predstavuje jednotlivcov žijúcich na geograficky ohraničenom území, ktorí majú spoločný jazyk, dejiny a súbor zvykov, avšak kým príslušníci národa žijú na spoločnom území svojho národa, príslušníci národnej menšiny (etnickej menšiny, národnosti) žijú na území ovládanom iným národom, ktorý tu tvorí väčšinu. Na základe toho môžeme pokladať slovenských Maďarov za národnú menšinu, nakoľko presne zodpovedajú vyššie uvedeným definíciám. Žijú na geograficky ohraničenom území, na Slovensku, a v rámci krajiny predovšetkým na južnom Slovensku3. Ich spoločným jazykom je jazyk maďarský, majú spoločné dejiny a súbor zvykov. Súčasne však nepredstavujú homogénnu skupinu4, ale heterogénnu, z viacerých hľadísk štruktúrovanú populáciu, ako nás o tom môže presvedčiť každodenná skúsenosť, a čo jednoznačne potvrdzujú aj empirické údaje. V sociologickom výskume slovenských Maďarov predstavuje vyššie uvedená definícia východisko a je výsledkom procesu, v ktorom ju bolo treba pre empirické skúmanie danej populácie „zrukolapniť“. Pokiaľ je však naším cieľom začlenenie tejto problematiky do širšieho teoretického rámca a objasnenie východísk, musíme sa zaoberať týmito kľúčovými otázkami: 1. Existuje kategória národa od počiatku alebo sa vytvorila v určitej fáze ľudských dejín? 2. Ak je národ historický útvar, teda nevznikol so zrodom ľudstva, kedy a ako vznikol? 3 Tu sa opäť môže vynoriť otázka, ako je to so slovenskými Maďarmi, ktorí žijú alebo majú trvalý pobyt v Maďarsku. Na ich postavení vo vzťahu k Slovensku to nič nemení. K tomu, či sa ako „cezhraniční“ cítia byť v Maďarsku menšinovými Maďarmi alebo rovnocennými členmi štátotvorného národa, sa pre nedostatok skúseností a empirických údajov nemôžem vyjadriť. 4 Preto od začiatku 90-tych rokov uprednostňujem výraz „Maďari“ namiesto často používaného „maďarstva“.
