Lampl Zsuzsanna: Sociológia maďarov na Slovensku. 1. Slovenský a Maďar (Somorja, 2013)
I. Východiská
L 2 Základné pojmy a teórie 15 alebo narušeniu charakteru štátu prameniaceho od vedúcej národnosti, je de iure a de facto a priori vylúčená. Z právneho hľadiska preto, lebo jazyk sám osebe nie je právnym dôvodom na vytvorenie samostatného štátu, keďže svetové dejiny premiešali rôzne národnosti hovoriace rôznymi jazykmi do takej miery, že chcieť tvoriť štáty podľa jazykových hraníc, čiže takým spôsobom, aby národný štát a národnostný štát splynuli v jeden pojem, je priam absurdné, nehľadiac na historické právo, na dokončené fakty, ktorých právotvomú silu spočívajúcu v tom, že históriou posvätený faktický stav sa stáva právnym stavom, nemožno spochybniť. Z faktického hľadiska sú velleity ohrozujúce spoločný štátny záujem vylúčené preto, lebo vedúca národnosť je dosť silná a mocná na to, aby ich v zárodku potlačila. Z uvedeného tiež vyplýva, že postavenie, ktoré si jednotlivé národnosti môžu nárokovať v rámci politického národa, je iné v národnostnom a celkom iné v národnom štáte. Iba v národnostnom štáte môže byť reč o osobitnom postavení, o korporatívnych právach, o uznávaní jednotlivých národností ako takých a o ich autonómii prirodzene podriadenej štátnemu záujmu, a to tým viac, čím viac platí, že národ spočíva v združovaní sa jednotlivých národností. V národnom štáte si národnosti takéto osobitné uznanie nemôžu nárokovať, lebo tu národ nie je zdražovaním sa národností, ale súhrnom jednotlivcov. Hoci je tvorený príslušníkmi rôznych národností, nemá mozaikový charakter jednotlivých národností, ale jednotný charakter vedúcej národnosti. Inými slovami, v národnostnom štáte stoja proti sebe v tele politického národa viac-menej rovnoprávne národnosti, kým v národnom štáte môže ísť len o občanov rôznych národností. Silný národný štát: Maďarsko. Uvedené teoretické stanovisko neznamená, samozrejme, utláčanie národností, ktoré nepatria k vedúcej národnosti, ale iba toľko, že národnosť, jazyk patria medzi individuálne práva a ako také majú byť v právnom štáte bezpodmienečne rešpektované, na druhej strane nevylučuje, aby vzťahy medzi jednotlivými národnosťami neboli usporiadané výlučne iba na základe individuálnych práv, ale aby určité práva mohli nadobudnúť aj národnosti ako také. Usporiadanie vzťahov je politickou otázkou. Jej vedúca idea môže byť len jedna: plná sloboda v hraniciach záujmu štátu (salus reipublicae).“ Literatúra: Eötvös J., A nemzetiségi kérdés (Národnostná otázka), Budapest 1865, Mocsáry Lajos, Néhány szó a nemzetiségi kérdésről (Niekoľko slov o národnostnej otázke), tamtiež, 1886, Pelsőczi H. Gy., Magyarország és a tótok (Maďarsko a Slováci), tamtiež, 1882, Persz A., A nemzetiségi kérdés állametikai megvilágításban (Národnostná otázka vo svetle štátnej etiky), Nagy-Szeben 1879, Popovich M., A nemzetiségi kérdés Magyarországon szerb szempontból (Národnostná otázka v Maďarsku z hľadiska Srbov), preložil Sárcsovich A., Szabadka 1865, Ürmösy L., Az erdélyi nemzetiségek (Národnosti v Sedmohradsku), Kolozsvár 1885, Vertán É., A nemzetiségi kérdés Magyarországon (Národnostná otázka v Maďarsku), Budapest 1861. O storočie neskôr Výkladový slovník maďarského jazyka uvádza štyri významy pojmu „národ“. Podľa prvého je to „historicky utvorené trvalé spoločenstvo spájané spoločným jazykom, územím, ekonomickým životom, určitou spoločnou duchovnou charakteristikou prejavujúcou sa v osobitej kultúre a spravidla nejakou štátnou organizáciou“. No súčasne môže byť aj „podobné spoločenstvo, avšak zložené z etník hovoriacich rôznymi jazykmi“ (AMNYÉSZ V., 1980:175). Národnosť je „súborom charakteristík, ktorými sa nejaký národ odlišuje od iných“, alebo „etnická skupina žijúca v spoločnom štátnom zväzku s iným národom“, resp. „príslušnosť k nejakému národu alebo národnej menšine“ (AMNYÉSZ V, 1980:177). Menšina je „etnické skupina, národnosť, ktorá sa líši svojím jazykom a dejinami od etnika určujúceho národný charakter daného štátu“ (AMNYÉSZ IV, 1979:181).
