Lampl Zsuzsanna: Sociológia maďarov na Slovensku. 1. Slovenský a Maďar (Somorja, 2013)
I. Východiská
14 I. Východiská Súhrnne možno povedať, že najmenej dôležitým kritériom pojmu „slovenský Maďar“ je, pokiaľ ide o dimenziu „slovenský“, kde daná osoba žije. Ani podmienka slovenského štátneho občianstva nie je bezpodmienečne nutná, v tomto prípade však dotyčná osoba musí mať aspoň nejaký pocit zviazanosti so Slovenskom. Zároveň musím dodať, že ako sociologička realizujúca empirické výskumy pracujem nie s nejakými abstraktnými, imaginárnymi, virtuálnymi populáciami, ale s takými, ktoré sú „rukolapné“, tzn. s ľuďmi, ktorí sú dosiahnuteľní v zmysle že ich možno kontaktovať a možno s nimi hovoriť. V prípade prieskumov obyvateľstva sú to ľudia, ktorí žijú na Slovensku, hlásia sa k maďarskej národnosti a majú slovenské štátne občianstvo (prípadne môžu mať aj dvojité, slovenské i maďarské občianstvo, to je však nový jav a nie je isté, či sa k nemu, vzhľadom na jeho politickú dimenziu, priznajú). Výsledky výskumov, ktoré v tejto knihe zverejňujeme, pochádzajú práve z dotazníkových prieskumov, hĺbkových rozhovorov a rozhovorov s fokusovými skupinami z ich prostredia. To pokladám za potrebné uviesť nielen kvôli objasneniu základných východísk tejto knihy, ale aj preto, lebo hoci okruh slovenských Maďarov, ako som vyššie uviedla, môže byť doplnený ešte aj o ďalšie kategórie osôb, som presvedčená, že výsledky a súvislosti prezentované v ďalších kapitolách nemôžu byť v plnom rozsahu premietnuté na kategóriu slovenských Maďarov so zahraničným štátnym občianstvom alebo trvalé žijúcich v zahraničí. To znamená, nie všetko, o čom budem v súvislosti so slovenskými Maďarmi písať, bude platiť bezo zvyšku i pre kategóriu slovenských Maďarov žijúcich v zahraničí, hoci to, samozrejme, aspoň pri istých tematických otázkach ani nevylučujem. I. 2 ZÁKLADNÉ POJMY A TEÓRIE Sociológia slovenských Maďarov patrí do tematického okruhu sociológie národa, resp. sociológie menšín, na ne nadväzuje, preto okrem objasnenia pojmu „slovenskí Maďari“ je potrebné objasniť aj širší interpretačný rámec a jeho základné pojmy, to znamená pojmy „národ“ a „národná menšina“. Keďže národ a menšiny nie sú novými javmi, začnime ich charakteristikou z roku 1896, heslom veľkého lexikónu Pallas „Národ a národnosť“. „Obidva pojmy znamenajú ľud, avšak z odlišných uhlov pohľadu. Národnosť znamená ľud z hľadiska jeho rasového charakteru, ktorého podstatným kritériom je jazyk. Národ predstavuje ľud, ktorý tvorí štát, jeho personálny a subjektový faktor, jeho subjektívnu silu. Národnosť znamená ľud z pohľadu prírodopisného a národ je ľud z pohľadu politického. To už naznačuje, že národ môže pozostávať z viacerých národností a že jednota národa neznamená bezpodmienečne i jednotu národnosti. Z politického hľadiska je táto jednota síce veľmi žiaduca, lebo pri jednotnom štátnom záujme vylučuje možnosť vzniku odlišných rasových záujmov. Avšak svetová história vytvorila a zariadila štáty spôsobom, ktorý je jej vlastný, a nie podľa požiadaviek teórie, takže pojmy jednota národa a jednota národnosti sa celkom nezhodujú. Situácia štátov a politických národov (pozri Národy), kde sa jednej z národností tvoriacich národ podarilo v dôsledku svojej fyzickej či psychickej prevahy, (alebo v jednom i druhom ohľade), uchopiť vodcovskú rolu a poznačiť štát, štátne inštitúcie a politické organizácie svojou znamenitou a robustnou individualitou, je pomerne priaznivejšia. Takýto štát nazývame národným štátom, v protiklade k národnostnému štátu, v ktorom sú jednotlivé národnosti tvoriace politický národ vo vzájomnom vzťahu materiálnej a duchovnej rovnosti. Slabou stránkou národnostného štátu je, že osobité rasové záujmy v ňom môžu získať prevahu a rozvinúť sa, ohrozujúc spoločný štátny záujem, ale i bez toho, prebudené rasové záujmy sa môžu dožadovať takých koncesií, ktoré sa dajú uspokojiť len naštrbením záujmu jednoty štátu; zatiaľ čo v národnom štáte každá velleita, ktorá by mohla viesť k naštrbeniu
