Lampl Zsuzsanna: Sociológia maďarov na Slovensku. 1. Slovenský a Maďar (Somorja, 2013)
IV. Za hranicami Bratislavy
I V. 3 Výsledky výskumu 127 49. graf: Chceli by ste sa odtiaľto odsťahovať? 100% 90% 80% 70% 60% 50% 40% 30% 20% 10% 0% 16 30 □ neviem □ určite nie aáno, ale teraz to je bezpredmetné 71 B áno, pracujem na tom 64 9 4 4 Žitnoostrovčania bývajúci v Maďarsku IV. 4 ZÁVER Respondenti, ktori sa presťahovali z Bratislavy na Horný Žitný ostrov a do oblasti v okolí Rajky, sú typickými predstaviteľmi suburbanizácie: pre lepšie podmienky bývania a pre pokojnejšie prostredie zanechali Bratislavu. Na novom mieste svojho bydliska takmer všetci dosiahli svoj sen, zaobstarali si vlastný byt, dokonca vo väčšine prípadov vlastný dom, ktorý sa stal ich skutočným domovom. Typické je, že väčšina naďalej pracuje v hlavnom meste, kam denne alebo aspoň niekoľkokrát za týždeň dochádza. Čo je však menej typické, viacerí z nich nemajú trvalé bydlisko v mieste svojho domova, ale tam, kde pracujú, a miesto domova je ich prechodným bydliskom. V iných regiónoch Slovenska to býva práve naopak. Dokonca keby sme sa striktne držali definície pojmu migrant (človek, ktorý sťahovaním zmení trvalé bydlisko), časť respondentov by sme museli z tejto kategórie vylúčiť7. Niekto si teraz možno pomyslí, že to je zbytočné teoretizovanie, ktorým nemá zmysel sa zaoberať. Nie je predsa jedno, kde majú dotyčni trvalé a prechodné bydlisko? Veď táto administratívna záležitosť nemá vplyv ani na ich osobný život, ani na život nimi obývanej obce. Nuž, nie je to celkom pravda. Pred začiatkom výskumu sme mali niekoľko konzultácií so starostami obcí. Sťažovali sa, že kvôli nezmenenému trvalému pobytu niektorých prisťahovaných podnikateľov im uniká časť obecných príjmov. Ide o to, že títo podnikatelia 7 Definícia pojmu migrant nie je jednotná (Jurčová 2007: 129). Respondentov, ktorí sú naďalej trvalo prihlásení v Bratislave a v mieste nového bydliska žijú aspoň 12 mesiacov, by sme na základe existujúcej kategorizácie mohli nazvať dlhodobými osídlencami.
