Lampl Zsuzsanna: Sociológia maďarov na Slovensku. 1. Slovenský a Maďar (Somorja, 2013)
IV. Za hranicami Bratislavy
128 IV. Za hranicami Bratislavy majú trvalú adresu v Bratislave a tam platia aj dane. Takýmto spôsobom obohacujú naďalej Bratislavu, v ktorej už nežijú, na úkor obce, v ktorej bývajú. Nevieme, koľkých osôb sa to v skutočnosti týka, ale pozrime sa, koľkých sa to týka v prípade našej vzorky. Zo žitnoostrovských respondentov podniká 61 osôb. Ide väčšinou o samostatne zárobkovo činné osoby alebo živnostníkov bez zamestnancov. 18 z nich má adresu trvalého pobytu v Bratislave, preto ich dane „neputujú“ na Horný Žitný ostrov. Pritom možno by aj tieto peniaze prispeli k zlepšeniu napríklad ciest a dopravy, čo by malo priaznivý vplyv nielen na životné podmienky migrujúcich obyvateľov, ale aj na život ostatných občanov spomínaného regiónu. Ďalší problémový okruh, ktorý nemôžeme ignorovať, je vplyv bratislavskej suburbanizácie na národnostné zloženie skúmaných regiónov, predovšetkým Žitného ostrova. Podľa prognózy z roku 2007 imigrácia Bratislavčanov do skúmaných území má pokračovať, živelnú a mozaikovitú imigráciu má vystriedať masívnejšie a ucelenejšie prisťahovanie. V dôsledku toho sa bude meniť aj národnostná štruktúra etnicky zmiešaného územia na úkor maďarskej národnosti (Slávik - Kurta 2007: 205). Že sa to skutočne deje, dostatočne dokumentovali už aj údaje z predošlých dvoch cenzov (tabuľka č. 44). V okresoch Senec a Dunajská Streda, v ktorých prieskum prebiehal, už od roku 1991 badať postupné znižovanie podielu obyvateľov maďarskej národnosti (ale ako som sa o tom zmienila v úvode tejto štúdie, suburbanizácia sa netýka iba týchto okresov). Okrem inkriminovaných okresov nastal úbytok Maďarov aj v tých konkrétnych obciach, v ktorých žijú naši respondenti. Jedinou výnimkou je Báč. Okrem tejto dediny, kde sa v období rokov 1991 - 2001 podiel Maďarov zvýšil, v ostatných došlo k zníženiu podielu obyvateľov maďarskej národnosti (tabuľka č. 45). Bratislavská suburbanizácia sa neskončila v roku 2001, ba práve naopak, ešte viac sa zrýchlila. Samozrejme, zmena etnickej štruktúry je podmienená aj inými faktormi, nielen prisťahovaním do tejto oblasti. Dôležitú úlohu zohráva asimilácia maďarského obyvateľstva, ktorú demografi považujú za najdôležitejšiu príčinu úbytku občanov maďarskej národnosti medzi dvomi poslednými sčítaniami ľudu. Lenže národná identita je komplexný jav a jej vývoj a zachovanie ovplyvňujú rôzne faktory. Medzi nimi aj meniace sa etnické a jazykové prostredie. Tabuľka č. 44: Počet a podiel obyvateľov maďarskej národnosti v okresoch západného Slovenska na základe sčítania ľudu z rokov 1991 a 2001, a ich podiel v roku 2011 1991 2001 2011 Počet Maďarov % Počet Maďarov % % Bratislava 20 312 4,6 16 451 3,8 3,4 Senec 12 214 24,5 10 553 20,4 13,7 Dunajská Streda 95 310 87,2 93 660 83,3 74,9 Galanta 38 295 41,3 36 518 38,6 35,0 Šaľa 21 745 40,2 19 283 35,7 31,3 Komárno 78 859 72,2 74 976 69,1 63,9 Nové Zámky 63 747 41,5 57 271 38,3 33,5 Nitra 13 113 8,2 10 956 6,7 5,7 Zdroj: Gyurgyík. 2004:. 150 a ŠÚSR
