Lampl Zsuzsanna: Sociológia maďarov na Slovensku. 1. Slovenský a Maďar (Somorja, 2013)

IV. Za hranicami Bratislavy

IV.2 Charakteristika vzorky

105

33. graf: Postavenie na trhu práce

0 10 20 30 40 50

nikto nie je spokojný, je príjem. Aj u imigrantov vidíme, že najmenej sú spokojní so svojimi príjmami, ale stále sú spokojnejší, ako väčšina populácie. Čo ich však najviac odlišuje od respondentov zmienených reprezentatívnych výskumov, je ich spokojnosť s bývaním. Ako uvidíme ďalej, nie je to náhoda.

IV.3 VÝSLEDKY VÝSKUMU

IV. 3.1 Okolnosti vedúce k migrácii

Výsledky zo Sčítania ľudu z roku 2001, ale aj dostupné údaje z iných výskumov (Gajdoš cit. d., Moravanská cit. d., Lampl 2007) dokazujú, že obyvatelia Slovenska sa neradi sťahujú. V roku 2004 žilo 60 % obyvateľov v rodnej obci

a 75 % obyvateľov, ktorí opustili svoje rodisko, sa sťahovali iba raz v živote. Sťahovanie je charakteristické skôr pre obyvateľov miest a svoje bydliská zanechávajú skôr ľudia inej ako slovenskej národnosti.

Potvrdzujú to aj údaje z tohto prieskumu, až na národnostný aspekt. Ani slovenskí Maďari nie sú totiž „sťahovaví vtáci“. Dvaja z troch respondentov sa v dospelom veku sťahovali iba raz, čo znamená, že podstatnú časť vzorky tvoria takí ľudia, ktorí sa buď narodili v Bratislave, alebo tam žili od začiatku svojej dospelosti a sťahovali sa iba raz: na svoje terajšie bydlisko na Žitnom ostrove alebo v Maďarsku. Viacnásobná migrácia je charakteristická iba pre jednu tretinu respondentov. V tomto ohľade nie je podstatný rozdiel medzi ŽO a M.