Lampl Zsuzsanna: Sociológia maďarov na Slovensku. 1. Slovenský a Maďar (Somorja, 2013)
IV. Za hranicami Bratislavy
106 IV. Za hranicami Bratislavy 34. graf: Pracovné zaradenie 0 10 20 30 40 50 60 topmanažér stredný manažér vedúci skupiny podriadený Ako som už spomínala, 60 % vzorky tvoria ŽO a 40 % tvoria M. V oboch prípadoch ide o migrantov, ktorí predtým žili v Bratislave a odtiaľ sa presťahovali na svoje terajšie bydlisko. Avšak napriek tomu, že sa presťahovali, nie všetci si zmenili adresu trvalého bydliska. Z bývajúcich v Maďarsku tam má trvalé bydlisko iba jeden, čo vyplýva pravdepodobne aj z faktu, že získať trvalé bydlisko v Maďarsku je podľa zákona podmienené minimálne päťročným trvalým pobytom, čo naši respondenti ešte nemohli splniť. Adresa trvalého pobytu ostatných M je naďalej na Slovensku, prevažne v Bratislave. Čo sa týka ŽO, väčšina z nich (75 %) má trvalý pobyt na Žitnom ostrove, ostatní naďalej v Bratislave. Čím dlhšie bývajú na Žitnom ostrove, tým vyšší je podiel respondentov s trvalou adresou v mieste terajšieho bydliska. Z tých, ktorí sa nasťahovali pred rokom 2000, tu má trvalé bydlisko 92 %, z imigrantov z obdobia 2000 -2004 o niečo menej (77 %) a z respondentov, ktorí prišli po roku 2004, tu majú trvalú adresu dve tretiny. Najtesnejšie puto, ktoré viaže respondentov k Bratislave, je ich práca - 54 % ŽO a 82 % M totiž stále pracuje v Bratislave. Každý piaty respondent má v Bratislave rodinu a v ojedinelých prípadoch (2 %) existuje ďalšie puto: nehnuteľnosť v Bratislave v osobnom vlastníctve respondenta. Aké okolnosti predchádzali presťahovaniu? Niektorí respondenti sa už dlhšiu dobu pripravovali na sťahovanie (40 %), ale väčšina to neplánovala dopredu, skôr využila núkajúcu sa príležitosť (37 %), alebo bola istým spôsobom nútená k presťahovaniu (18 %). Do roku 2000 sa ľudia sťahovali hlavne z núdze. Bola to pre nich jediná možnosť vylepšiť si bývanie.
