Lampl Zsuzsanna: Sociológia maďarov na Slovensku. 1. Slovenský a Maďar (Somorja, 2013)
IV. Za hranicami Bratislavy
102 IV. Za hranicami Bratislavy Po roku 1986 dochádza k postupnému úpadku vnútornej migrácie. Tento trend pokračuje aj po roku 1989: v roku 1998 sa už sťahuje iba 71 tisíc ľudi, to znamená z 1000 obyvateľov už len 13. Pod pokles migrácie sa podľa expertov najviac podpisuje úpadok štátneho programu na výstavbu bytov1 (Bezák 2002:333, Gajdoš 2001: 194), ale nesmieme zabudnúť ani na zmenu sídelnej štruktúry, kvôli ktorej sa začali prehlbovať rozdiely medzi jednotlivými regiónmi (Gajdoš cit. d. 194). Okrem toho, že postupne klesá počet migrantov, na konci tisícročia pozorujeme ďalšie podstatné procesy - zmeny, ktoré pokračujú aj v súčasnosti. Po prvé, v porovnaní s predchádzajúcimi trendmi sa sťahuje menej ľudí, zároveň sa sťahujú čoraz ďalej2. Po drahé, v dôsledku rozpadu centrálnej sídelnej štruktúry po roku 1989 sa postupne stráca migračný prírastok krajských centier Bratislavy, Banskej Bystrice a Košíc a zároveň sa zlepšuje migračné saldo v okolitých obciach. Teda obce, ktoré obyvatelia v minulosti opúšťali, sa stávajú novou cieľovou stanicou migrantov. Piati to v celoslovenskom meradle, ale najmä na území západného Slovenska. Koncentráciu nahradzuje dekoncentrácia a zároveň, nielen vo veľkomestách, ale aj vo vidieckych mestách v každom regióne Slovenska, sa postupne začína prejavovať proces suburbanizácie. Výnimkou sú iba mestá v Bratislavskom kraji, ktoré sú stále najatraktívnejšími cieľovými oblasťami pre prisťahovalcov (Moravanská 2006), dodajme však, že nielen pre ľudí z ďalekých kútov Slovenska, ale aj pre samotných Bratislavčanov. Zmeny v migračnom salde Bratislavy zapríčinil nielen úbytok prisťahovalcov, ale aj zvyšujúci sa podiel vysťahovalcov (Bezák cit.d. 342). V novom tisícročí vidíme najväčší migračný prírastok v Galantskom, Dunaj skostredskom, Levickom, Senickom, Nitrianskom, Novozámockom a Komárňanskom okrese - teda v okresoch, ktoré v minulých desaťročiach strácali svoje obyvateľstvo. V prvej dekáde nového tisícročia do nich smerovalo 88 % všetkých migrantov. Po vstupe SR do Európskej únie sa bratislavským emigrantom naskytli nové možnosti sťahovania, okrem iného v podobe migrácie do susediacich oblastí Maďarska, akými je aj oblasť Mosonmagyaróvára a Rajky. Proces suburbanizácie a dezurbanizácie významne urýchľuje skutočnosť, že v obciach, z ktorých je Bratislava pomerne jednoducho a rýchlo dostupná, sa zlepšujú životné podmienky, rozmáha sa stavba cestných komunikácií a bytov, a preto rastie príťažlivosť týchto obci v očiach niektorých vrstiev obyvateľov. Takéto obce sa nachádzajú aj v nami skúmanej oblasti Horného Žitného ostrova a v spomínanom maďarsko-slovenskom prihraničnom pásme. IV.2 CHARAKTERISTIKA VZORKY Výskum prebiehal dotazníkovou metódou. Pôvodne sme chceli osloviť tých prisťahovalcov na Hornom Žitnom ostrove (v ďalšom texte ŽO) a v Maďarsku (v ďalšom texte M), ktorí zodpovedali nasledujúcim kritériám: 1. mali sa sťahovať priamo z Bratislavy, teda mali to byť ľudia s trvalým alebo prechodným pobytom v Bratislave, 2. mali sa sťahovať po roku 2004, 3. mali to byť bratislavskí emigranti, ktorí sa v daných obciach natrvalo3 usídlili, teda nie iba „víkendoví dedinčania“. Samozrejme, chceli sme vytvoriť reprezentatívnu vzorku, ale od tejto snahy sme nakoniec museli ustúpiť, keďže zaobstaranie zoznamu v danom časovom úseku prisťahovaných obyvateľov obcí zahrnutých do prieskumu, bolo 1 V rokoch 1981 až 1985 postavili na území Slovenska ročne v priemere 36,8 tisíc bytov, v období od 1996 do 1998 už iba 7,2 tisíc (cit. d. 333).. 2 V prvej polovici 80-tych rokov sa 61% migrantov sťahovalo v rámci svojho regiónu, 39% migrantov prekročilo hranice svojho regiónu a presťahovalo sa do inej obce v inom regióne. 3 Aj keď nie všetci tam majú trvalú adresu.
