Lampl Zsuzsanna: Sociológia maďarov na Slovensku. 1. Slovenský a Maďar (Somorja, 2013)
IV. Za hranicami Bratislavy
IV. 2 Charakteristika vzorky 103 nemožné. Nedisponovali sme ani hodnovernými a spoľahlivými údajmi o ich štruktúre a nebol úspešný ani náš pokus o odhad ich počtu4. Kvôli uvedeným prekážkam sme nakoniec nemohli aplikovať žiadne pravidlo, ktoré by umožnilo zostaviť reprezentatívnu vzorku. Preto sme sa rozhodli, že pri výbere respondentov budú uplatnené vyššie zmienené tri kritéria. Celkovo sme oslovili 600 ľudí, z toho 360 imigrantov na Horný Žitný ostrov a 240 imigrantov do Maďarska. Zber údajov prebiehal v marci 2010 v nasledujúcich obciach: Na Slovensku: Báč, Baloň, Mierovo, Štvrtok na Ostrove, Čenkovce, Čilistov, Dobrohošť, Dunajská Lužná, Malinovo, Zlaté Klasy, Rovinka, Blatná na Ostrove, Šamorín, Šamorín-Mliečno, Hamuliakovo, Kalinkovo, Vojka nad Dunajom. V Maďarsku: Bezenye, Dunakiliti, Feketeerdő, Hegyeshalom, Márialiget, Mosonmagyaróvár, Rajka. Zo 600 vyplnených dotazníkov bolo použiteľných 498. V 30 % prípadov síce anketári nedodržali druhé pravidlo a oslovili aj obyvateľov, ktorí sa prisťahovali pred rokom 2004, ale nakoniec sme ani tieto, ináč plnohodnotné dotazníky nevylúčili zo spracovania. Práve naopak, pokúsili sme sa spraviť z nevýhody výhodu: obdobie prisťahovania sa stalo nezávislou premennou. Tak sme získali tri skupiny respondentov: imigrantov z obdobia pred rokom 2000, v obdobi 2000 až 2004 a prisťahovalcov po roku 2004. Vďaka tomu sme mali ďalší priestor na komparáciu. Percentuálny podiel dvoch parciálnych vzoriek - ŽO a M - je 60:40. Podľa národnostnej príslušnosti v obidvoch dominujú Slováci (81 %). 16 % ŽO tvoria Maďari, 3 % iné národnosti. 18 % M tvoria imigranti maďarskej národnosti. Podľa pohlavia 43 % vzorky tvoria muži, 57 % ženy. Priemerný vek respondentov bol 41 rokov - ŽO 44 rokov, M 36 rokov. Dve tretiny respondentov žijú v manželskom zväzku, 74 % má dieťa. Podľa vzdelania dominujú respondenti s úplným stredoškolským a vysokoškolským vzdelaním. Ich podiel medzi M je ešte výraznejší ako medzi ŽO5 (32. graf). Ak porovnáme štruktúru respondentov podľa spomenutých ukazovateľov so štatistickými údajmi o vnútornej migrácii, zisťujeme, že z hľadiska pohlavia a veku kopíruje celoštátne trendy, ale z hľadiska vzdelania ich prevyšuje, veď respondenti s vysokoškolským vzdelaním tvorili až 41 % vzorky. Migranti svojím vzdelaním všeobecne prevyšujú slovenský priemer, ale respondenti v našej vzorke aj v porovnaní s nimi vykazovali vyššiu vzdelanosť6. Podľa postavenia na trhu práce väčšinu vzorky tvorili zamestnanci, v prvom rade zamestnaní v súkromnom sektore (33. graf). Zhruba každý piaty respondent podnikal. Medzi ŽO boli nadpriemerne zastúpení dôchodcovia a ženy na materskej dovolenke, medzi M samostatne zárobkovo činné osoby bez zamestnancov. Medzi M boli zároveň silne zastúpení zamestnanci súkromného sektora. Z hľadiska pracovného zaradenia dominovali podriadení (34. graf). Medzi ŽO bolo viac riadiacich pracovníkov, medzi M viac radových pracovníkov. Aká bola štruktúra respondentov podľa obdobia prisťahovania? 8 % opýtaných sa sťahovalo do roku 2000, 22 % v období 2000 - 2004 a 70 % po roku 2004. Najväčšia vlna sťahovania nastala v rokoch 2007 (18 %), 2008 (21 %) a 2009 (14 %). 61 % ŽO a takmer všetci M emigrovali po roku 2004. V roku 2005 sa 4 O metodologických problémoch skúmania migrujúcich obyvateľov pozri (Divinský 2009, Holá 2007: 115) 5 Na základe celoštátnych údajov sa najčastejšie sťahujú stredoškolský a vysokoškolsky vzdelaní, a taktiež ľudia nad 40 rokov (Šprocha 2007, Moravanská cit. d. ) a skôr ženy ako muži. V roku 2006 na 1000 migrujúcich žien pripadlo 970 mužov (Šprocha. cit. d. ). 6 Porovnávali sme s údajmi z roku 2001 podľa László 2006.
