Hardi Tamás - Tóth Károly (szerk.): Határaink mentén. A szlovák-magyar határtérség társadalmi-gazdasági vizsgálata (2008) (Somorja, 2009)

Esettanulmányok

Súhrn

245

Graf 2. Mestá podľa počtu obyvateľov

je vytvorenie významnej cezhraničnej spádovej oblasti. Dôležité postavenie týchto dvojíc miest je daná tým, že dnes už s nimi prakticky musíme počítať ako s jedným urbanistickým zoskupením. Takto ich spoločný počet obyvateľov presahuje až päťdesiattisíc, to znamená, že ich služby a ekonomická príťažlivosť sa spolu rovnajú potenciálu stredne veľkého mesta vo vnútrozemí, nehovoriac o ekonomickej a populačnej aglomerácii na pravom brehu Dunaja (od Almásfüzitő po Dorog).

3) Zóna podhorských miest. Rozprestiera sa od ústia Ipľa po hranicu spádovej oblasti Košíc a Miskolcu. Jej západná časť sa dotýka aj budapeštianskej aglomerácie, sem patrí aj Vác. Súčasne však deficit miest regiónu Poiplie je výsledkom odsávacieho vplyvu Budapešti. Územie medzi Börzsönyöm a riekou Ipeľ však gravituje skôr

k mestu Ostrihom/ Esztergom, čo umožňujú schengenské hranice a plánované mosty na rieke Ipeľ. Na severnej prednej strane Severného stredného pohoria v Maďarsku sa vypínajú už spomínané 20 - 50 tisícové mestá (Salgótarján, Ózd, Kazincbarcika, Lučenec, Rimavská Sobota), ktoré sú však od hraníc viac alebo menej vzdialené (10 — 20 km). Bezprostredne na hraniciach sa nachádzajú len menšie centrá (Šahy, Balašské Ďarmoty/Balassagyarmat).

4) Spádová oblasť Košíc a Miskolcu. Na prihraničnú oblasť týchto dvoch velkých miest je charakteristické, že tu je najväčší deficit miest, hlavne na maďarskej strane. Na sever od Edelényu sa už na Zemplíne nenachádza žiadna významnejšia ústredná obec. Prihraničie sa môže pridružiť skôr k spádovej oblasti Košíc - a to aj na maďarskej strane -, než k Miskolcu.

Zdroj: vlastná konštrukcia