Hardi Tamás - Tóth Károly (szerk.): Határaink mentén. A szlovák-magyar határtérség társadalmi-gazdasági vizsgálata (2008) (Somorja, 2009)
Esettanulmányok
246 Súhrn 5) Trojhraničná oblasť na východe. Na tomto území chýbajú mestá, a to na oboch stranách hranice. Menšie centrá sa nachádzajú len na maďarskej strane, ako napr. Sátoraljaújhely, Sárospatak. Najmä Sátoraljaújhely disponuje silnou cezhraničnou príťažlivou silou. Trebišov na slovenskej strane je vzdialenejšie od hraníc, ale aj služby, ktoré sa tam poskytujú, sú pomerne slabé na to, aby toto mesto vyvinulo príťažlivú silu aj na maďarskej strane. VZťAHOVÝ KAPITÁL V SLOVENSKO-MAĎARSKOM PRIHRANIČNOM PRIESTORE Základné charakteristiky cezhraničných spoločenských vzťahov V dotazníkovej vzorke obsahujúcej 1000 respondentov z Maďarska a 996 respondentov zo Slovenska môžeme pozorovať značný rozdiel v existencii cezhraničných osobných vzťahov. Na maďarskej strane jedna štvrtina a na slovenskej strane viac ako polovica opýtaných má určitý druh kontaktu v susednej krajine (graf 3). Náš predpoklad vyplývajúci z odlišnej národnostnej štruktúry sa potvrdil: na slovenskej strane v pohraničnej oblasti je podiel obyvateľov disponujúcich väzbami takéhoto charakteru o 27 % vyšší. Tento ukazovateľ meria v prípade výskytu akejkoľvek väzby existenciu kontaktov nezávisle od ich počtu a druhu. Čo sa týka počtu prvkov, v maďarskej vzorke je možné vykonať podrobnejší rozbor na 250, kým na slovenskej vzorke na viac ako 500 respondentoch. V dotazníkoch vyplnených na slovenskej strane sa v dôsledku nadmernej účasti spoločenských vrstiev so stredoškolským a vysokoškolským vzdelaním stretávame pravdepodobne s vyššou aktivitou vzťahových sietí, než aké skutočné pomery sú, a to v dôsledku konverzačného mechanizmu vzťahového kapitálu a kultúrneho kapitálu, respektíve s ním úzko súvisiaceho, Bourdieum popísaného hospodárskeho kapitálu (Bourdieu 1997). Vzťahy sme testovali pomocou piatich typov vzťahov: príbuzenské, priateľské vzťahy, známosti, kolegiálne vzťahy a obchodné vzťahy. Pravdepodobnosť výskytu jednotlivých typov sleduje v oboch krajinách podobnú logiku, ale proporcie sú aj v tomto prípade oveľa väčšie na slovenskej strane. Najväčšia časť obyvateľstva má príbuzenské vzťahy na druhej strane hranice, čo možno na základe dejín prihraničnej oblasti považovať za prirodzené. Na druhom mieste v poradí sú známosti a na treťom priateľské vzťahy. Kolegiálne a obchodné interpersonálne interakcie sa v oboch krajinách vyskytujú iba u minimálnej časti obyvateľstva (2-4 %). Ukazovatele a ich rozdiely hovoria sami za seba: viac ako jedna tretina respondentov žijúcich na slovenskej strane má príbuzných, 28 % má známych a 25 % má priateľské vzťahy v Maďarsku. Tie isté druhy väzieb sú u respondentov žijúcich na maďarskej strane prítomné iba v percentuálnych podieloch 13 %, 11 % a 9 %, (graf 3) Podľa Marka Granovettera (1988) rozlišujeme silné väzby (príbuzný, priateľ) a slabé väzby (známy, kolega, obchodný partner), ktoré disponujú odlišnými hodnotami a funkciami na úrovni aktívnej štruktúry a celej spoločenskej štruktúry. Aj z tohto pohľadu je výskyt silných vzťahov častejší na slovenskej strane. Podiel viacvrstvových, multiplexných vzťahových sietí je v skutočnosti oveľa nižší. Oboma silnými väzbami disponovalo v maďarskej vzorke iba 32 respondentov (3,2 %), oproti tomu na slovenskej strane môžeme nájsť 158 takýchto osôb (16 %). V prípade troch druhov vzťahov, ktoré sa považujú za slabšie a obsahujú menej emocionálnych prvkov nižšej intenzity - napr. kontakty známych a obchodných partnerov —, môžeme počítať už iba s 10, respektíve 47 osobami, ktorých percentuálny podiel (1 % a 5 %) je veľmi nízky. Samozrejme, štátne hranice a nepriazeň osudu počas dejín rozvrátila mnoho existujúcich alebo zabránila vzniku mnohých nových vzťahov.
