Hardi Tamás - Tóth Károly (szerk.): Határaink mentén. A szlovák-magyar határtérség társadalmi-gazdasági vizsgálata (2008) (Somorja, 2009)
Esettanulmányok
244 Súhrn významné, tieto dve mestá dnes spája rýchlolod (plavidlo) premávajúca viackrát denne (Wienslava — Bratiswien), už je dokončená diaľnica a dá sa očakávať aj výstavba rýchlostnej, ba vysokorýchlostnej železničnej trate. Cezhraničná príťažlivosť slovenskej metropoly sa zakladá predovšetkým na suburbanizácii. Rýchle rastúce ceny bratislavských nehnuteľností sú v ostrom protiklade s pomerne nízkymi cenami nehnuteľností na rakúskej a maďarskej strane, ktoré sa vo vlastnom štáte považujú za periférne. Tým sa rýchle začala migrácia Bratislavčanov do týchto oblastí, ktorí cez hranicu denne dochádzajú do slovenského hlavného mesta. Tento proces sa v minulom roku dotýkal prihraničných oblastí Maďarska stále silnejšie, pretože sa nachádzajú vo vynikajúcej dopravnej pozícii. Odliv je ešte viac podporovaný zánikom hraničnej kontroly, ale na drahej strane ho obmedzuje to, že maďarská strana — na rozdiel od rakúskej - nedisponuje mestskou hromadnou dopravou smerom do Bratislavy. Infrastruktúra je daná (diaľnica, železnica). Po organizácii takejto dopravy by aglomerácia Bratislavy siahala až po Mosonmagyaróvár, nakoľko z veľkomesta, ktoré sa suburbanizuje, sa vysťahujú nielen obyvatelia, ale po ich stopách aj ekonomickí hráči, hľadajúc si sídla (prenájom kancelárií) za nižšie náklady, ako sa to stalo v prípade budapeštianskej a viedenskej aglomerácie. Tomuto slúži — ako výnimočne významný, najhodnotnejší geografický bod - oblasť prekríženia diaľnice v blízkosti veľkomesta, akým sú diaľnice Ml a Ml5 nachádzajúce sa na maďarskej strane. Po celej dĺžke hranice sa nachádzajú malé a stredne veľké mestá od Gyó'ra po Košice a Sátoraljaújhely, ktorých spádová oblasť sa v nejakej fonne rozprestiera na obe strany hranice. Niekde sa to prejavuje v dochádzaní za prácou do zahraničia (Győr), niekde v komerčnej oblasti (Salgótarján, Sátoraljaújhely), niekde v oblasti verejných služieb a takmer vo všetkých aspektoch života (Komárom, Ostrihom/Esztergom). V západnej oblasti, tesne pri hraniciach sa nachádzajú väčšie mestá s významným ekonomickým potenciálom (Mosonmagyaróvár, Gyó'r), dvojice miest ako Komárno a Komárom, Ostrihom/Esztergom a Štúrovo [graf 2]), kým na východnom úseku hraníc sa väčšie mestá nachádzajú ďalej od hraníc. Celú prihraničnú oblasť však nezastrešujú ani spádové oblasti miest s počtom obyvateľov 20 - 50 tisíc, ktoré disponujú viacmenej celou škálou funkcií vlastných centra regiónu. Na dlhom úseku sa v blízkosti hranice v Maďarsku nachádzajú len mestá Salgótarján, Ózd a Kazincbarcika, kým na Slovensku iba Lučenec a Rimavská Sobota. V podstate každé z nich je malé mestečko, Salgótarján je dokonca aj sídlom župy. Väčšie mestá (Košice a Miskolc) sú o niečo ďalej od hraníc. Na Slovensku k rozvoju miest došlo za posledné desaťročia skôr severnejšie od hraníc (s výnimkou Košíc), kým v bezprostrednej blízkosti hraníc sa rozvoj väčšiny stredne velkých miest zo začiatku 20. storočia zastavil na úrovni vtedajšieho počtu obyvateľov (Horváth 2004). Preto sa po dnešok vytvorili také oblasti významnej veľkosti, kde sa nenachádzajú žiadne mestá, najmä v oblasti hraníc župy Borsod- Abaúj-Zemplén a Košického kraja. Prihraničná oblasť sa podlá rozmiestnenia centier dá rozdeliť do piatich typických, funkčných zón. 1) Aglomerácia Bratislavy. Sem zaraďujeme tradičnú prímestskú zónu na slovenskej strane až po Šamorín, ktorá je najdôležitejšou spádovou oblasťou slovenskej metropoly. Aglomerácia Bratislavy však už prerástla cez hranice, už sa dotýka aj prihraničnej oblasti v okolí Mosonmagyaróvára, ako aj územia Rakúska. Siaha po aglomeráciu Viedne a v regióne sa prejavuje vplyv dvoch hlavných miest súčasne. 2) Zóna podunajských miest. Sem zaraďujeme Gyó'r, ako aj dvojice podunajských miest, akými sú Komárno — Komárom, Štúrovo - Ostrihom/Esztergom. Hlavne komunikačno-geografická pozícia dvojice Komárno - Komárom a Gyom predestinu-
