Hardi Tamás - Tóth Károly (szerk.): Határaink mentén. A szlovák-magyar határtérség társadalmi-gazdasági vizsgálata (2008) (Somorja, 2009)
Esettanulmányok
Súhrn 241 posunutá severnejšie a tento stav zostal zachovaný až do konca druhej svetovej vojny. Vtedy zmluva o prímerí vrátila stav spred roku 1938, a mierovou zmluvou bolo k Československu pripojené ďalšie menšie územie z okolia Bratislavy. Rozdelením Československa tieto hranice zdedilo Slovensko. Prihraničné územia sú viacnárodnostné. Na slovenskej strane na celej dĺžke hranice žije vo významnom pomere obyvateľstvo maďarskej národnosti, dokonca dodnes existujú územia, kde Maďari tvoria väčšinu, a to hlavne na západnom úseku hranice, kde ich počet na úrovni okresu prekračuje až 80 %. (Podiel občanov maďarskej národnosti na celoslovenskej úrovni je 9,67 %, väčšina žije v prihraničnom pásme.) Na východnom úseku hranice je tento obraz pestrejší, tam sa už striedajú územia a obce s maďarskou a slovenskou väčšinou. Na maďarskej strane sa tiež nájdu obyvatelia a obce slovenskej národnosti. Pomer Slovákov v Maďarsku je síce nízky (0,17 %), ale pri hraniciach sa nachádzajú početné slovenské obce. Ekonomická vyspelosť Podľa HDP vyprodukovanom na úrovni NUTS 3 je jasné, že najvyspelejšie oblasti oboch štátov sa nachádzajú pozdĺž spoločných hraníc. Dá sa jednoznačne vykázať silná ekonomická koncentrácia západného úseku. Hlavné mestá v oboch štátoch vo významnej a rastúcej miere koncentrujú domáci produkt. Kým Bratislava v roku 1995 disponovala 24,6 %-ami HDP v krajine, v roku 2005 už tento podiel dosahoval úroveň 27,3 %, pričom koncentrácia Budapešti je vyššia, v roku 1995 predstavovala 33,9 % a v roku 2005 už 35,9 %. Z pohraničných NUTS 3 je dynamický rast západných celkov. Aj v Maďarsku, aj na Slovensku je v rokoch od 1995 po 2005 vidieť rast presahujúci celonárodný priemer v týchto územných celkoch. Na Slovensku poskytuje po Bratislave najvyššiu hodnotu domáceho produktu na osobu Trnavský kraj, ale v perspektíve desaťročia ukazuje najdynamickejší rast Nitriansky a Žilinský kraj. Za posledných desať rokov rástol aj ich podiel z domáceho produktu, kým podiel Banskobystrického, Prešovského a Trenčianskeho kraja zaznamenal pokles. Na východe je významný len rast Košického kraja, ktorý sa približuje k domácemu priemeru. Na základe vyššie uvedených sa dá skonštatovať, že ekonomická sila krajiny sa sústreďuje na západné a severné oblasti, kým Košice na východe vynikajú ako ostrov. Aj na maďarskej strane vykazuje najdynamickejší rast a po hlavnom meste najvyššiu hodnotu vyrobeného domáceho produktu západná oblasť. Váha Budapešti (a Peštianskej župy) je väčšia ako na Slovensku váha Bratislavského a Trnavského kraja, aj čo sa týka vyrobeného domáceho produktu, aj počtu obyvateľov. Takže na celom území Maďarska, vrátane vyspelých prihraničných žúp, sú regionálne rozdiely väčšie ako na Slovensku. V Maďarsku rástli západné župy (Gyó'r-Moson-Sopron a Komárom-Ostrihom/ Esztergom) v skúmanom desaťročí oveľa rýchlejšie ako celoštátny priemer, a po Budapešti sa stali najvyspelejšími župami krajiny. Symetria je zjavná: na západnom úseku, na oboch stranách hranice sa nachádzajú najvyspelejšie oblasti oboch krajín. Na Slovensku produkujú polovicu HDP tri prihraničné západné kraje (Bratislavský, Trnavský a Nitriansky kraj), kým v Maďarsku Budapešť a tri župy (Peštianska, Komárom-Ostrihom/Esztergom a Győr-Moson-Sopron). Najmä na Slovensku sa tento podiel ukazuje ako rastúci. Oproti tomu je úroveň vyspelosti na východe na oboch stranách podpriemerná, ale kým na Slovensku Košický kraj vyniká ako ostrov, to isté už Miskolc v Maďarsku nedokáže dosiahnuť. Mestská sieť Hranice Karpatskej kotliny sú mladými historickými útvarmi, niektoré regionálne struk-
