Hardi Tamás - Tóth Károly (szerk.): Határaink mentén. A szlovák-magyar határtérség társadalmi-gazdasági vizsgálata (2008) (Somorja, 2009)
Esettanulmányok
242 Súhrn túry (dopravné osi, spádové oblasti miest) presahujúce dnešné hranice na mnohých miestach nezanikli, nanajvýš sú na ústupe, a v dôsledku oslabenia rozdeľujúcej funkcie hraníc sa môžu čiastočne opäť vyformovať. Súčasne si musíme uvedomiť, že v regionálnej štruktúre za posledné desaťročia aj v Maďarsku, aj v ostatných susedných krajinách prebehli také procesy (industrializácia, urbanizácia, zmena územnosprávnej štruktúry a etnických vzťahov), v dôsledku ktorých už v mnohých prípadoch nie je možné automaticky navrátiť predchádzajúci stav regionálnych vzťahov, ktoré existovali pred určením dnešných hraníc (graf 1). Zároveň však vznikli nové, predtým neexistujúce, nevyhnutné teritoriálne útvary a javy presahujúce dnešné hranice (suburbanizácia, dochádzka za prácou za hranice). Hranice určené začiatkom dvadsiateho storočia mali značný vplyv na ďalší rozvoj miest a obcí, ktoré sa ocitli v prihraniči. Viaceré centrálne mestá stratili na význame, ale nájdu sa aj také osídlenia, ktoré vďaka novej pozícii vyhrali, a to v takých oblastiach, kde hranica oddelila región od jeho predchádzajúceho centra (Hardi - Pap 2006). Pred vytýčením týchto hraníc existovalo viacero miest, ktoré na území nového štátu stratili väčšinu svojej spádovej oblasti a tým aj centrálnu funkciu, a v priebehu dvadsiateho storočia ich počet obyvateľov rástol len minimálne a ich centrálna funkcia ochabla (napr. Balašské Ďarmoty/Balassagyarmat, Kráľovský Chlmec). Tieto mestá sa po strate krajského alebo okresného významu dostali v hierarchii miest do nižšej kategórie. Priemerná velkosť miest na dnešnom prihraniči, hlavne v horských oblastiach bola už pôvodne menšia ako na Dolnej zemi, tým k rovnakej hierarchii patrili už od začiatku mestá menších rozmerov (Beluszky - Győri 2005). Tieto malé mestá po strate ich územnosprávnej funkcie boli v dvadsiatom storočí prakticky zbavené možnosti významného urbanistického rozvoja. Hlavne na východnom, horskom úseku bolo jasné, že periférna pozícia prihraničných oblastí sa vo veľkej miere dá pripísať rozseknutiu spádových oblastí miest. Rozsiahle oblasti ostali v 20. storočí nezabezpečené, nakoľko hranica oddelila vidiek od malých a stredne velkých miest, pričom centrá, ktoré ich nahradili, boli vzdialené, bez vyhovujúceho dopravného spojenia. V dôsledku vymedzenia hraníc viaceré mestá stratili postavenie okresného mesta, a rozvoj mnohých (najmä na východe) sa v dôsledku straty spádovej oblasti zastavil (Mezei 2006). Súčasne však aj vznikli alebo sa posilnili viaceré nové mestá, postavenie ktorých sa v hierarchii miest za posledné desaťročia zvýšil, tým služby, ktoré poskytujú, majú v súčasnosti už silnejší vplyv ako v uplynulom období aj na oblasti nachádzajúce sa na druhej strane hranice. Sem patrí najmä samotná Bratislava, ale aj Komárom (Sikos - Tiner 2007) a Salgótarján. Boli aj také mestá, ktoré sa rozvíjali pod vplyvom politiky a ekonomiky. V časoch socializmu dostali šancu prihraničné oblasti a mestá vďaka nielen politickým rozhodnutiam, ale často aj politicko-ekonomickým, preferujúcim urbanistický rozvoj napojený na priemyselný. V Maďarsku bol cieľom rozvoj severovýchodno-juhozápadnej „priemyselnej osi“, kým v susedných krajinách zvyšovanie mestského priestoru. Rozvoj priemyslu sa dotýkal súčasne aj prihraničných miest, nakoľko tie boli buď tradičnými mestskými - priemyselnými centrami, alebo mali významné postavenie vďaka ich geografickej pozícii. Tým sa začal veľký priemyselný rozvoj na československo-maďarskom hraničnom úseku Dunaja (Bratislava, Győr, Komárom/Komárno, Nové Zámky, Lábatlan, Nyergesújfalu atd.), ako aj na východnom úseku (Salgótarján, Ózd, Putnok, Kazincbarcika, Košice). Tým sa vysvetľuje to, že v časoch štátneho socializmu prihraničné oblasti vďaka tejto pozícii neboli vždy totožné s oblasťami, ktoré sa z ekonomického hľadiska dostali na perifériu rozvoja, naopak, početné prihraničné
