Hardi Tamás - Tóth Károly (szerk.): Határaink mentén. A szlovák-magyar határtérség társadalmi-gazdasági vizsgálata (2008) (Somorja, 2009)
Esettanulmányok
240 Súhrn historicko-štátnymi a imperiálnymi rámcami, ale aj charakteristickými teritoriálnymi črtami modernej ekonomiky európskych rozmerov.- Jedným z najdôležitejších faktorov ovplyvňujúcich pohyby (alebo možné pohyby) obyvateľstva je vzťah spádových oblastí miest, siete miest a štátnej hranice. Rozdeľujúca funkcia hranice obmedzuje teoretické spádové oblasti centier a naopak, vytvárajú sa také oblasti, ktoré sú vylúčené zo spádových oblastí domácej siete miest alebo sú to málo integrované, periférne oblasti s nedostatkom miest. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že jednou z najvýznamnejších manifestácií historickej priestorotvomej úlohy štátnej hranice je pretvorenie spádových oblasti miest. Väčšina našich denných pohybov je riadená špecifikami siete obcí a miest: pracovisko, využívanie služieb, škola sú však stále menej viazané k bydlisku, tieto využívame v rôznych obciach a strediskách. Pre ľudí žijúcich v prihraničí tieto miesta môžu byť na území domoviny, alebo často môžu pripadať na priestorovo bližšie miesta, ktoré sa však nachádzajú na územi druhého štátu.- S predchádzajúcimi dvomi faktormi je spravidla vo vzájomne posilňujúcej väzbe aj vývoj dopravnej siete. Trasy veľkých sieťových prvkov prekrižujúcich hranicu slúžia väčšinou tranzitnej doprave, ktoré sami osebe nemajú veľký význam pre prihraničné oblasti. Samotné prekročenie hranice dnes už nepredstavuje stratu času, preto sa tu už neprejavuje predtým zjavný efekt zastavenia premávky. Tieto trasy však môžu mať veľký význam z hľadiska dostupnosti prihraničných oblastí, čo môže v prípade existencie rôznych iných faktorov zmierniť následky ocitnutia sa na periférii. Druhú dôležitú úroveň dopravnej siete predstavujú sieťové elementy podporujúce vnútorné objavenie prihraničnej oblasti, integrácia ktorých prebieha často ťažšie ako integrácia veľkých dopravných osí. Jedným z najdôležitejších tvoriacich elementov štruktúry priestoru v rámci hraničnej oblasti sú práve tieto cesty (sem patria aj mosty, kompy, linky hromadnej dopravy), pretože tieto ovplyvňujú dostupnosť centier (nachádzajúcich sa na dmhej strane hranice). Na základe vyššie uvedených sa nám postupne rysujú tie pohyby a interakcie, ktoré vytvárajú vnútornú sieť a integráciu prihraničných oblastí. Ich počet, intenzita a smer udávajú základné typy integrácie prihraničnej oblasti, na základe ktorých môžeme určiť základnú vnútornú štruktúru celej danej prihraničnej oblasti (odcudzené, popri sebe existujúce, vzájomne spolupracujúce a integrované prihraničné oblasti). Tieto typy vynikajúco prezentuje Martinezov model (Martinez 1994, 7), o ktorý sa môžeme v našej práci opierať. SLOVENSKO-MAĎARSKÁ PRIHRANIČNÁ OBLASŤ História hranice Slovensko-madarská hranica sa rozprestiera na teritóriu, ktorá až do konca prvej svetovej vojny patrila k jednotnému štátnemu útvaru, k Maďarskému kráľovstvu, respektíve k Rakúsko-uhorskej monarchii. Štátna hranica vznikla po podpísaní mierovej zmluvy medzi Československom a Maďarskom a jej vznikom sa uzavrela kapitola prvej svetovej vojny v našich dejinách. Štátna hranica nesledovala etnické hranice, tým boli k Československu pripojené aj územia významných rozmerov obývané maďarskou väčšinou. Hranica bola v mierovej zmluve z roku 1920 vyznačená predovšetkým na základe ekonomických, vojensko-strategických a dopravno-geografických hľadísk (Hevesi - Kocsis 2003). Tým sa sieť vzťahov obyvateľstva, hľadiská siete miest a obcí ako aj etnické hľadiská - ktoré sú z pohľadu organizácie každodenného života tak dôležité - dostali do úzadia. Hranica bola v dôsledku Mníchovskej zmluvy z roku 1938
