Hardi Tamás - Tóth Károly (szerk.): Határaink mentén. A szlovák-magyar határtérség társadalmi-gazdasági vizsgálata (2008) (Somorja, 2009)
Esettanulmányok
Súhrn 239 síce dôležité, ale ich význam je pomerne nepodstatný oproti všetkým prirodzeným javom, ktoré prihraničnú oblasť spájajú a jej integráciu posilňujú. INTEGRÁCIA PRIHRANIČNÉHO PRIESTORU Pod pojmom prihraničný priestor rozumieme také prihraničné územie, život a ekonomickospoločenské procesy ktorého sú významne ovplyvnené existenciou štátnych hraníc (.Hansen 1983). Spomedzi rôznych funkcií vnútorných hraníc EU sa už v súčasnosti ich rozdeľujúca úloha a význam strácajú. Preto jednoznačne treba zdôrazniť, že rozsah prihraničného priestoru už neurčuje (len) samotná štátna hranica, ale charakter regionálnej štruktúry danej, hranicami rozdelenej oblasti, prepojenia cezhraničných mestských a dopravných sietí, ako aj rozdielne ekonomické a spoločenské súvislosti na oboch stranách hraníc. Tie formujú cezhraničné pohyby osôb a ekonomík, ktoré robia prihraničné oblasti národnoštátneho priestoru takými osobitnými. V súčasnosti teda v našom priestore môžeme považovať za prihraničný región takú oblasť, každodenný život ktorej je zásadne ovplyvnený interakciami prebiehajúcimi medzi ňou a susedným prihraničným regiónom. V literatúre zaoberajúcej sa hranicami v priestore sa čoraz častejšie poukazuje na ten fakt praktického života, že ostré ohraničenie medzi regiónmi (tu ide o priestory patriace k rôznym štátom) sa dnes už stáva minulosťou, a sme čoraz viac svedkami vytvárania sa zón prechodného charakteru medzi jednotlivými systémami (Fleischer 2001; Novotny 2007). Tieto dve definície sú v skutočnosti platné spolu, nakolko naďalej treba zohľadniť, že hranica v štruktúre regiónu zohráva formotvomú úlohu, aj vtedy, ak funkcia fyzického obmedzovania štátnych hraníc v prípade schengenských vnútorných hraníc už zanikla. Dokonca aj v prípade úplného zániku štátnych hraníc (ako napr. vnútorná hranica v Nemecku) táto čiara zostáva platná pre je historickú úlohu, nakoľko pri vytváraní rozvojových a sieťových charakteristík prihraničných oblastí hrala v procese rozvoja daného národného štátu dôležitú úlohu. Aj vnútorné hranice EU umožňujú len úplne voľný prechod, ale rozdiely medzi systémami národných štátov regulujúce každodenný život - pretrvávajú. Vonkajšie hranice EU ako aj tie, ktoré nie sú hranicami EU teda nadalej obmedzujú slobodný vývoj voľných interakcií, aj fyzicky. Táto dvojica definícií pristupuje k otázke prihraničnej oblasti funkčne a poskytuje menej priestoru pre definíciu pojmu z hľadiska verejnej správy. Je zrejmé, že na základe ani jednej definície nie sme schopní určiť ostré, presné hranice prihraničného regiónu, veď koľko funkcií, tolko existuje priestoru pre pohyb, iný región vznikne na základe zamestnávania, iný podľa nákupov, atď. Pritom však v mnohých prípadoch budeme nútení prijať kompromis a vymedziť si napr. oblasť súvislostí pre účely tohto výskumu. Opierajúc sa o výsledky predchádzajúcich štúdií sme si pri vymedzení študovanej oblasti pre účely tohto výskumu automaticky kvalifikovali ako prihraničnú oblasť pásmo šírky 20 km, potom sme ho na základe skúseností rozšírili o také, najmä mestské, urbanistické oblasti, ktoré sú centrami cezhraničných pohybov a prvými významnými zastávkami ciest vedúcich cez hranicu. K jej bližšiemu určeniu môžeme vykonať prieskum nasledovných javov:- Musíme preskúmať rozloženie prihraničnej oblasti v rámci regionálnych rozvojových štruktúr jednotlivých hraničiacich štátov, pričom môžeme získať dôležitú informáciu aj z rozdielov úrovne rozvoja medzi pohraničnými oblasťami. Popri prezentovaní štrukturálnych fondov, pomerov centra a periférií je dôležité poznať tie rozvojové osi regionálnych štruktúr, ktoré vznikli a vznikajú v rámci teritoriálnych jednotiek väčších ako národný štát, tzv. veľkých regiónov. Tieto môžu byť určené sieťou miest,
