Hardi Tamás - Tóth Károly (szerk.): Határaink mentén. A szlovák-magyar határtérség társadalmi-gazdasági vizsgálata (2008) (Somorja, 2009)
Esettanulmányok
238 Súhrn dotazník, do našej vzorky sa dostalo dvetisíc osôb, s dotazníkom sme oslovili aj päťsto dochádzajúcich pracujúcich (zamestnancov). Urobili sme interview s mimovládnymi organizáciami, verejnými inštitúciami, samosprávami, ekonomickými subjektmi atd. Hranica Slovenska a Maďarska má dĺžku 679 km. Ak sa pohybujeme popri hraniciach zo západu smerom na východ, rozdiely sú - čo sa týka úrovne rozvoja - veiké, zároveň však je tu tá osobitosť, že aj na slovenskej strane hranice žijú osoby maďarskej národnosti vo významnom počte a pomere, pričom tu existujú aj také oblasti a osídlenia, kde slovenskí občania maďarskej národnosti tvoria väčšinu obyvateľstva. V prihraničnej oblasti sa integrácia obyvateľstva a ekonomických subjektov posilňuje. Okolo 30 tisíc ludí pochádzajúcich zo Slovenska pracuje na maďarskej strane, a v súčasnosti sa objavilo aj dochádzanie za prácou z Maďarska na Slovensko, stále viac firiem si hľadá miesto prevádzky v susednej krajine, iní si tam vyberajú školu, ba dokonca aj nové bydlisko. Aglomerácia Bratislavy, hlavného mesta Slovenska rozrastá smerom na územie Maďarska, stovky slovenských rodín si už kúpili byty v prihraničných obciach Severozápadného Maďarska; dnes sa už dokonca uvažuje o predĺžení trasy bratislavskej mestskej hromadnej dopravy na územie Maďarska. Zároveň aj Budapešť silne priťahuje prihraničné oblasti Stredného Slovenska. Na oboch stranách hraníc sa nachádzajú také menšie, prihraničné mestečká, teoretické (a stále viac aj praktické) spádové oblasti, ktoré presahujú hranicu a takýmto spôsobom si integrujú jednotlivé menšie oblasti. Tak sa pre časť obyvateľstva stáva dnes už prirodzenou vecou nakupovať alebo využívať služby na druhej strane hranice. Vďaka spoločnej minulosti, existujú medzi nimi aj príbuzenské a priateľské vzťahy. Pridruženie oboch krajín k EÚ v roku 2004, ako aj vstup do Schengenského priestoru prispeli k rozvoju každodenných vzťahov, ale tento proces v zásade už začal pred desiatimi rokmi. Občas „chladné“ vzťahy dvoch susedných krajín nie je cítiť vo vzťahoch na mikroúrovni, prvé kroky vedúce k vzniku jednotných prihraničných regiónov už môžeme vidieť na ekonomicky vyspelejších úsekoch hranice. Súkromná sféra predbieha oficiálnu. Časť obyvateľstva a ekonomika „využíva“ druhú stranu hranice v každodennom živote. Tu sa dá už menej hovoriť o rozdeľujúcej úlohe tzv. „psychologickej hranice“ ako o prekážke, ako v prípade niektorých iných hraníc v Európe. V ekonomicky vyspelejších oblastiach (najmä na úseku opierajúceho sa o os Dunaja, patriacich do západnej spádovej oblasti troch hlavných miest: Viedne, Bratislavy a Budapešti) je spoločný rozvoj mimoriadne dynamický. Integráciu výrazne rozhýbal rýchly ekonomický rast Slovenska, preto dnes už rovnocenné oblasti si môžu budovať spoločný, cezhraničný región, sieť miest. Na východnom úseku hraníc je tento dynamizmus už menej výrazný. Tam sa stýkajú menej rozvinuté regióny. Pritom Košice a okolie sa rozvíja, tamojší trh práce si už hľadá kvalifikovanú pracovnú silu na maďarskej strane. Samozrejme, ešte veľa vecí bráni úplnému prepojeniu. Národné systémy (školstvo, zdravotníctvo, verejná správa, vybavovanie úradných záležitosti, atd.) dnes ešte dosť ťažkopádne dokážu riešiť prirodzené procesy prebiehajúce v prihraničnej oblasti. Tí, ktorí prechádzajú hranicami sú vlastne príslušníci cudzieho štátu, napriek tomu sa stávajú „miestnymi občanmi“. Je problémové ich zaradiť do kategórie tradične chápaného „vlastného“ a „cudzieho“ štátneho príslušníka a neriešiteľnosť tejto záležitosti môže predstavovať prekážku pri spoločnom a zároveň racionálnom využívaní napr. zdravotníckych služieb. V dôsledku toho sa objavujú často aj škodlivé javy, ktoré tým, že využívajú existujúce rozdiely, zároveň ich aj zneužívajú, napr. pri otázke zdaňovania. My sme nadobudli takú skúsenosť, že takéto negatívne javy sú
