Hardi Tamás - Tóth Károly (szerk.): Határaink mentén. A szlovák-magyar határtérség társadalmi-gazdasági vizsgálata (2008) (Somorja, 2009)
Esettanulmányok
SÚHRN (SZLOVÁK NYELVŰ ÖSSZEFOGLALÓ) Táto kniha prezentuje výsledky výskumu slovensko-maďarskej prihraničnej oblasti, ktorý sa uskutočnil v rámci Maďarsko-slovensko-ukrajinského susedského programu, za spolufinancovania Európskej únie a Maďarskej republiky. Výskumu sa zúčastnili dve inštitúcie: Západomaďarský výskumný ústav Centra regionálnych štúdií Maďarskej akadémie vied (Magyar Tudományos Akadémia Regionális Kutatások Központja Nyugat-magyarországi Tudományos Intézet) so sídlom v Győri a Fórum inštitút pre výskum menšín so sídlom v Samoríne. Cieľom nášho prieskumu bolo skúmať každodenný pohyb ludí žijúcich v prihraničnej oblasti. Vychádzali sme z predpokladu, že vstup do Európskej únie a začlenenie sa do Schengenského priestoru prispeje k integrácii prihraničnej oblasti, k rozvoju a rozšíreniu cezhraničných interakcií a v konečnom dôsledku v oblastiach s výhodnou pozíciou aj k vzniku cezhraničných regiónov. V blizkosti vnútorných hraníc Európskej únie sa otázka, či sa popri integrácii štátov nastáva aj spojenie prihraničných oblastí, stáva čoraz dôležitejšou. Táto možnosť je daná: hranice sú dnes už bez problémov priechodné, pohyb obyvateľstva a ekonomických hráčov sa stal voľným, bezprekážkovým. Otázka integrácie získava v prihraničnej oblasti zvláštnu dimenziu. Tu sú druhý štát a občania druhého štátu „v telesnej blízkosti“, dá sa vytvoriť jednotný priestor založený na geografickom princípe aj v každodennom živote. Otázne je však, ako sa to všetko odráža na živote ľudí žijúcich v prihraničnej oblasti. Využívajú druhú stranu hraníc? Môže sa stať súčasťou ich každodenného života prihraničná oblasť druhého štátu? Čo sa ukáže ako silnejšie pri využívaní pracovných miest a ekonomických možností: príslušnosť k národnému štátu alebo logika geografickej blízkosti? Tieto otázky sa dajú zodpovedať rôzne, takmer každá zvlášť, podľa jednotlivých prihraničných oblastí. Integrácia je ovplyvnená historickou minulosťou, etnickými a geografickými pomermi, ekonomickou vyspelosťou a jej rozdielmi, a v neposlednom rade rozdielmi medzi politickými systémami a systémami verejnej správy a verejných služieb susedských štátov. Cestujúc po Európe si môžeme všimnúť, že existujú aj také prihraničné oblasti, kde napriek existujúcim, formalizovaným vzťahom, otvoreným (mysleným) hraniciam pretrváva „stena“ medzi dvomi prihraničnými oblasťami (Paasi — Prokkola 2008), kde sa počet a objem interakcií nezvyšuje očakávanou dynamikou. Inde zas ľudia žijúci v prihraničnej oblasti disponujú bohatým systémom vzťahov na druhej strane hranice, nezávisle od vzťahov dvoch susediacich štátov a vzniknutých oficiálnych cezhraničných organizácií. V tomto výskume sme skúmali slovenskomadarské prihraničie v rokoch 2007 a 2008. Skúmanú oblasť sme si určili vo vzdialenosti 20 km od hraníc na oboch stranách hranice, ktorú sme na základe našich skúseností rozšírili na také usadlostí a oblasti, ktoré sa funkčne ešte dajú považovať za prihraničné. Takto vznikla funkčná výskumná oblasť, ktorú nie je možné ohraničiť hranicami verejnej správy, kde však žije okolo 2 miliónov ľudí. Spísali sme pre obyvateľov tejto zóny
