Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
Vzdelávanie a zdravotníctvo 205 aj študenti. Na základe informácií univerzity približne polovica študentov zostáva v Maďarsku, čoraz častejšie sú rozhodujúcim aspektom rodinné, a nie odborné otázky. Na základe toho je zrejmé, že väčšina tunajších žiakov na štúdium dochádza, teda nejde o deti z presídlených rodín. 4. Zdravotníctvo 4.1. Právna úprava V prípade využitia zdravotníckych služieb v Maďarsku môžeme vymedziť štyri rôzne možnosti:- zahraničný štátny občan sa dočasne zdržuje v Maďarsku, služby využije počas svojho pobytu,- zahraničný štátny občan príde do Maďarska s cieľom využiť zdravotnícke služby,- zahraničný študent vzdelávajúci sa v Maďarsku navštívi lekára v Maďarsku,- zdravotnícke služby využije zahraničný štátny občan, ktorý sa usadil v Maďarsku. V Maďarsku môžu podobne ako maďarskí štátni občania využiť zdravotnícku starostlivosť všetci občania, ktorí sa z hľadiska poistenia pokladajú za tuzemcov, okrem iného teda aj osídlení štátni občania (www.oep.hu). Zahraničný študent má právo využiť zdravotnícku starostlivosť, ak sa vzdeláva na dennom štúdiu alebo je poslucháčom vysokej školy na základe ministerského štipendia. Ten, kto tieto podmienky nespĺňa, môže využiť zdravotnícke služby len na základe dohody so zdravotnou poisťovňou (www.oep.hu). Tí, čo sa v Maďarsku zdržujú dočasne, môžu isté služby využiť na základe Európskej karty zdravotného poistenia. 4.2. Praktické skúsenosti Na základe rozhovorov v nemocnici v Mosonmagyaróvári a so všeobecnou lekárkou v Dunakiliti a Feketeerdő (august 2010) môžeme povedať, že slovenskí štátni občania, ktorí sa presídlili do skúmanej oblasti, zatiaľ zdravotnícke služby v Maďarsku nevyužívajú, nemajú záujem ani o služby všeobecného lekára, ani nemocnice. V oboch obciach pôsobí tá istá všeobecná lekárka, ktorá má v regióne aj pohotovosť. Podľa lekárky sa v minulosti, keďže videli vysoký počet presídlených občanov, báli jazykových ťažkostí, no doteraz sa u nich v ambulancii slovenskí štátni občania neobjavili. Dôvod je podľa nej ten, že bývajú blízko Slovenska, preto chodia radšej k lekárovi tam, respektíve je zrejmé aj to, že majú zdravý životný štýl, preto je pravdepodobné, že nemajú veľa zdravotných problémov. Dodáva však, že naďalej sa trocha obávajú jazykových problémov, veď súčasná tendencia sa môže hocikedy obrátiť a zdravotné služby budú využívať v Maďarsku. Faktom je však aj to, že veľká časť z nich má maďarskú národnosť, hovoria po maďarsky, teda to v budúcnosti nebude závažný problém. Riaditeľ nemocnice v Mosonmagyaróvári má podobné skúsenosti, aj jeho prekvapilo, že slovenskí štátni občania neveľmi využívajú zdravotnícke služby v Maďarsku (dodáva však, že ani presídlení Rakúšania), aj na pohotovosť idú radšej na Slovensko. Riaditeľ zdôraznil, že by rád spolupracoval so zdravotníckymi zariadeniami na Žitnom ostrove (takáto spolupráca existuje napr. medzi štúrovskou a ostrihomskou nemocnicou, hoci zatiaľ sa týka len niekoľkých pacientov ročne), nemocnica má voľné poistné kapacity, dokázala by ošetriť aj slovenských štátnych občanov, ak by to bolo potrebné, vedela by zamestnať aj slovenské zdravotné sestry.
