Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
206 Adrienn Reisinger Riaditeľ vidí dve možnosti budúcej spolupráce. Na jednej strane by sa vo forme modelovej spolupráce dali vytvoriť pravidelné denné kontakty medzi nemocnicami na oboch stranách hranice, nemocnica by rada využila aj odbornú pomoc (napr. od inštitúcií, ktoré vykonávajú tento výskum). Na druhej strane je všeobecne známe, že na Slovensku chýbajú služby v oblasti doliečovania a fyzioterapie, pričom nemocnica v Mosonmagyaróvári má nevyužité kapacity, spolupráca by teda bola možná aj v tejto oblasti, no podľa slov riaditeľa by na to, prirodzene, bolo potrebných ešte veľmi veľa rokovaní. 5. SÚHRN, NÁVRHY Štúdia skúmala, za akých podmienok môžu slovenskí štátni občania v bratislavskej aglomerácii na maďarskej strane hranice využiť vzdelávacie a zdravotnícke služby, ako aj to, do akej miery je to pre školy a lekárov problém. Počas výskumu sme zistili, že na maďarskej strane je aktuálny prieskum tejto otázky najmä v oblasti školstva, keďže presídlené rodiny zatiaľ využívajú zdravotnícke služby na Slovensku. Ako sme konštatovali v úvode štúdie, v školstve vyvstávajú iné problémy, ak sa dieťa zúčastňuje na vyučovacom procese tak, že pritom žije na Slovensku a iné, ak sa rodina presídlila do Maďarska. Výsledky súčasného výskumu sú v súlade s doterajšími výskumami (Kováts - Medjesi 2005; Reisinger 2009), do materských a základných škôl chodia najmä deti, ktoré sa s rodičmi presídlili do Maďarska, kým na vysoké školy študenti väčšinou dochádzajú z prihraničných oblastí. Na základe výskumov v regióne môžeme konštatovať, že takmer polovica základných a stredných škôl doteraz nemala a ani teraz nemá skúsenosť so vzdelávaním slovenských štátnych občanov a na základe rozhovorov môžeme vyhlásiť, že ani neočakávajú, že sa v budúcnosti vo vzdelávacom procese zahraniční žiaci objavia, preto ani nepodnikajú nijaké kroky, aby sa pripravili na prípadné jazykové problémy alebo ťažkosti s adaptáciou žiakov. Treba však dodať, že to nie je problém ani v tých inštitúciách, do ktorých chodia deti so slovenským štátnym občianstvom, na jednej strane preto, že ich nie je veľa, na druhej strane preto, lebo väčšina zahraničných žiakov komunikuje po maďarsky. Z hľadiska prípravy je v inej situácii Materská škola a Základná škola v Rajke, v materskej škole je slovenská vychovávateľka, teda aj rodičia do nej smelšie zapisujú deti, ktoré nehovoria plynulo po maďarsky, veď komunikácia je vyriešená. Aj na základnej škole sú pripravení na to, že vzrastie počet slovenských školákov, prebiehali aj rokovania o prijatí slovenskej učiteľky. Vo verejnom školstve je dôležitá otázka školného, veď ako sme to načrtli v úvode štúdie, vzdelávanie zahraničných žiakov nie je vždy bezplatné. Verejné školstvo je bezplatné len v prípade, ak rodičia vykonávajú v Maďarsku zárobkovú činnosť, to však väčšinou platí len pri presídlených rodinách. Aj predchádzajúci (Reisinger 2009), ako aj tohoročný výskum dokazuje, že väčšina skúmaných vzdelávacích inštitúcií nepožaduje školné ani v prípade, že žiak býva so svojimi rodičmi na Slovensku. Na ministerstve nám povedali, že v posledných dvoch rokoch viac dbajú na dodržiavanie zákona, avšak priznali, že by bolo potrebné prehodnotiť a právne ukotviť aj otázku cezhraničného vzdelávacieho pohybu, veď ten je čoraz častejší nielen pozdĺž slovenskej, ale aj ostatných hraníc. V oblasti vysokého školstva skôr platí, že poslucháči bývajú na Slovensku a cestujú za štúdiom do Mosonmagyaróváru. Vo všeobecnosti je ich cieľom nájsť si s maďarským diplomom zamestnanie na maďarskej strane hranice, nakoľko plánujú dlhší čas žiť v Maďarsku. Načrtnutá situácia vo verejnom školstve, ako aj vo vysokoškolskom sektore navodzuje dôležitú a veľmi aktuálnu otázku, ktorá môže v tejto oblasti ovplyvniť aj spoluprácu medzi oboma
